UNESCO: Ľadovce v tretine oblastí na zozname svetového dedičstva zmiznú do roku 2050. Zvyšné dve tretiny zachráni len rýchly pokles emisií oxidu uhličitého

Ľadovce v oblastiach na zozname svetového dedičstva pokrývajú plochu zhruba 66 000 kilometrov štvorcových a predstavujú zhruba desať percent všetkých svetových ľadovcov.

"Ľadovce v tretine z 50 oblastí na zozname svetového dedičstva UNESCO sú odsúdené na to, že do roku 2050 zmiznú, a to nezávisle od snáh obmedziť rast teplôt," píše podľa AFP organizácia. V ďalších dvoch tretinách oblasti je možné ľadovce ešte zachrániť, ak sa podarí obmedziť rast globálnych teplôt do 1,5 stupňa v porovnaní s predpriemyselnou érou. V prípade, že by sa tak nestalo, tak hrozí, že sa do roku 2100 rozpustí polovica ľadovcov v oblastiach chránených UNESCO.

Najviac ohrozené sú ľadovce v afrických parkoch a pohoriach, napríklad v Kilimandžáre. V Európe hrozí, že sa rozpustia ľadovce v Dolomitoch či Pyrenejach. V Amerike do roku 2050 zmiznú podľa UNESCO ľadovce v Yosemitskom a Yellowstonskom národnom parku či v národnom parku Los Alerces v Argentíne. Výrazný úbytok masy zaznamenávajú aj ľadovce v Ázii.

UNESCO tvrdí, že sa tempo topenia ľadovcov zrýchľuje od roku 2000. Podľa organizácie je to výsledok zmeny klímy, ktorú spôsobujú emisie skleníkových plynov.

"Len rýchly pokles úrovne emisií oxidu uhličitého môže zachrániť ľadovce a mimoriadnu biodiverzitu, ktorá od nich závisí," uviedla šéfka UNESCO Audrey Azoulayová. Podľa nej je správa výzvou štátom pred klimatickou konferenciou OSN v Egypte, aby začali konať ráznejšie.

Podľa odhadov UNESCO ľadovce každoročne strácajú zhruba 58 miliónov ton ľadu, čo je spoločná ročná spotreba vody Francúzska a Španielska. To prispieva k rastu hladiny morí a oceánov a súčasne to má neblahé dopady na vodné hospodárstvo.

Polovica ľudstva závisí od ľadovcov ako zdrojov vody pre potrebu domácností, v poľnohospodárstve či pre výrobu elektriny, uviedlo UNESCO.