Spomienka na lesnícku robotu po vetrovej smršti Žofia v Revúcej: Keď sa premnoží lykožrút vidieť, aká je to pliaga

Nástupný plat som mal 400 eur v čistom plus stravné lístky. Keďže tu boli vačšinou šoféri z východného Slovenska na týždňovkách, tak sme robili dvanástky. O pol šiestej hodine ráno som nastupoval do Tatry pri tržnici v Revúcej a o šiestej – siedmej hodine večer na tom istom mieste zase vysadal. Plat ani pracovnú dobu som neriešil. Bol som rád, že mám prácu v regióne a že môžem pokračovať v lesníckej tradícii našej rodiny.

Vačšinou sme prevážali drevo zo vzdialenejších miest na bližšie medzisklady alebo sa vozili surové kmene priamo do Revúcej na expedičný sklad. Keďže sa tu nachádzajú veľmi strmé svahy, tak tu boli nasadené dve lesné lanovky. Okrem nich tu pracovali aj ďalšie lesné stroje. Tým pádom sa hromadilo kvantum kalamitného dreva, ktoré bolo treba urýchlene odvážať a uvoľňovať sklady. Keďže tam mali kolegovia práce vyše hlavy, tak im chodili vypomáhať lesníci aj z iných lesných správ pri výdaji dreva - z Tornale, Sirku, Ratkovej a Muráňa.

Vrchné časti Stolice a Kohúta tvoria rozsiahle ihličnaté lesy, tie boli postihnuté kalamitou dvakrát - najprv vetrom a potom lykožrútom. Tam mohol človek vidieť na vlastné oči, aká je to doslova pliaga, keď sa to premnoží.

Tým že sa spracovávala kalamita, vznikali aj otvorené plochy, holiny, ktoré sú už samozrejme zalesnené. Ale bohužiaľ, tento fakt ste nevedeli vysvetliť ľuďom, ktorí nemali poznatky z danej problematiky. Následne dochádzalo na internete k útokom a obviňovaňiu, že "lesníci tam drancujú lesy a robia holoruby", čo bolo bohapusté klamstvo. Reakciou na to boli rôzne kontroly z kadejakých inštitúcií. Ale nakoniec sa pravda aj tak ukázala a už tam odrastajú zasadené malé stromčeky.

Ing. Cyril Bábeľa ml.

Zdroj: Status autora na sociálnej sieti

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk