Slováci a energie: Kto a kde uprednostňuje drevo. Prečo sú na kúrenie odporúčané drevené pelety a brikety a aký je potenciál dendromasy

"Slováci vnímajú, že za čistejšie energie je potrebné platiť viac, no len do určitej miery. Realizácia opatrení v návrhu balíčka Fit for 55, ktorý má zabezpečiť zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o 55 %, by si v jeho súčasnom znení vyžiadala omnoho vyšší účet. O viac ako štvrtinu by bolo ochotných platiť len necelých sedem percent Slovákov," upozornil na portáli Teraz.sk výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.

Z prieskumu vyplýva, že najčastejším zdrojom tepla na vykurovanie je kotol na zemný plyn (59,6 %). Nasleduje kotol na drevo (18,4 %) a krb alebo kachle (7,1 %). "Naprieč skúmanými sociodemografickými kategóriami boli v tejto otázke zaznamenané rozdiely v tom, že kotol na zemný plyn majú častejšie skôr starší respondenti, skôr obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, častejšie obyvatelia miest a skôr vyššie príjmové skupiny," povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích. Kotol na drevo majú, naopak, častejšie skôr mladší, menej vzdelaní, obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Prešovského kraja, obyvatelia vidieka a skôr nižšie príjmové skupiny.

Respondenti odpovedali aj na otázku, aký zdroj tepla by opýtaní preferovali pri prípadnej najbližšej výmene kotla. Viac ako tretina z nich (34,8 %) uviedla solárne panely (len na prípravu teplej vody), nasledoval kondenzačný kotol na zemný plyn (29,5 %) a tepelné čerpadlo (17,7 %). "Z tohto výsledku vidno, že Slováci pri vykurovaní majú silný vzťah k plynovým kotlom. Z hľadiska dekarbonizácie tak majú perspektívu plynové kotle, ktoré budú môcť spaľovať aj rôzne zmesi s vodíkom až do 100 %," dodal Richard Kvasňovský.

TASR ďalej uviedla, že podľa prieskumu by stále približne pätina Slovákov opätovne preferovala kotly na uhlie alebo na drevo. "Tento údaj ma vo výsledkoch prieskumu prekvapil. Pri rodinných domoch je to vysoké percento a myslím si, že to by mal byť aktuálne hlavný cieľ, s ktorým treba pracovať - nahradiť tieto kotly nízkoemisnými alternatívami," dodal podľa TASR Václav Hřích.

Slovensko by malo do dvoch rokov ukončiť ťažbu uhlia na energetické účely. Nahradiť uhlie ako lacný zdroj energie obnoviteľnými zdrojmi však nebude jednoduché a financovanie tejto transformácie sa v konečnom dôsledku prenesie na domácnosti a firmy, upozornil Vladimír Lásik zo spoločnosti PPA Controll. Jednou z možností pre domácnosti je napríklad spaľovanie drevnej štiepky či peliet.

"Niekto bude musieť všetky tieto zmeny zaplatiť a asi nie je ťažké uhádnuť, kto to bude. Nahradiť uhlie ako lacný zdroj energie nebude jednoduché. Ekologické zdroje nemajú také parametre, na aké sme boli pri uhlí zvyknutí," skonštatoval podľa TASR Vladimír Lásik. Prechod na nové zdroje tak podľa neho budú určite financovať odberatelia elektriny – teda priemysel aj domácnosti.

Odborník hovorí, že výmena starého kotla na uhlie bude skôr či neskôr nevyhnutná, no ušetriť na kúrení sa dá už dnes. "V kotloch a peciach na tuhé palivo vrátane uhlia sa dá kúriť drevenými briketami alebo peletami. Majú porovnateľnú výhrevnosť ako uhlie a vyššiu ako drevo a kúrenie nimi je nielen lacnejšie a čistejšie, ale aj pohodlnejšie a ekologickejšie,“ poradil Peter Zelina z trenčianskej firmy Les. "Samozrejme, nové kotly majú vyššiu efektivitu a znižujú náklady na výrobu tepla aj ohrev vody, ale prvotná investícia je vysoká a štát v tomto smere zatiaľ veľmi nepomáha," dodal Peter Zelina pre TASR.

Spaľovanie dendromasy – drevnej štiepky, brikiet či peliet – je jednou z možností, ktorú by mohli využívať aj súčasné elektrárne spaľujúce uhlie. Druhou možnosťou je podľa Lásika spaľovanie inak nevyužiteľného triedeného odpadu. "Určite by bolo cenné, keby o tomto spôsobe začala uvažovať nielen široká odborná diskusia, ale aj predstavitelia štátu," citovala TASR Vladimíra Lásika.