Odborníci z Národného lesníckeho centra odporúčajú redukovať stavy prežúvavej raticovej zveri: V Nemecku už dôsledne realizujú potrebné opatrenia

„Aj náš experiment potvrdil, že prežúvavá raticová zver výrazne ovplyvňuje vývoj mladých lesných porastov a modifikuje ich drevinové zloženie, resp. výškovú štruktúru jednotlivých drevín. Kým odhryz zverou výrazne redukoval podiel listnáčov, breza bola k potravinovému tlaku viac-menej indiferentná a smrek za týchto podmienok prosperoval.

Toto by naznačovalo, že v prípade dostatočného podielu listnáčov, smrek nemusí v dôsledku ohryzu vysokou zverou utrpieť na produkcii, ba práve naopak. Pravdepodobne to platí najmä ak je v iniciálnom rastovom štádiu hojná prítomnosť prípravných drevín. V takomto prípade vysoká zver ohryzom zabezpečí čosi ako „plecí“ rub. Uvedenú situáciu pravdaže nemožno zovšeobecniť, pretože vývoj záleží od populačnej hustoty zveri a ďalších okolností. Pri jej vysokých stavoch môže nastať aj intenzívne poškodenie smreka.

Zistená situácia má aj druhú, mimoriadne negatívnu stránku vplyvu zveri na mladé lesné porasty. Ako sa už v úvode práce vysvetlilo, smrek je „neperspektívnou“ drevinou v oblastiach svojho ekologického suboptima a tento problém bude ešte narastať s ďalším priebehom klimatickej zmeny. Preto je hlavným zámerom lesníkov pre regióny s nepôvodným zastúpením smreka, vrátane Kysúc, redukovať jeho zastúpenie a vytvárať zmiešané lesné porasty.

Cielená zmena drevinového zloženia v lesoch na Kysuciach, ale aj v iných regiónoch Slovenska, bude možná len po náležitej úprave stavov zveri. Prípadne prostredníctvom veľmi nákladných opatrení zameraných na ochranu mladých lesných porastov pred zverou. Prvý uvedený prístup je omnoho účinnejší a efektívnejší. Preto treba k redukcii stavov prežúvavej raticovej zveri pristúpiť čím skôr.

Ako príklad môžu slúžiť opatrenia, ktoré sa dôsledne realizujú v niektorých regiónoch Nemecka. Snáď aj na Slovensku sa ešte naša generácia dožije doby, keď prežúvavá raticová zver a lesné porasty budú tvoriť jeden harmonický svet, tzn. funkčný a trvalo udržateľný ekosystém,“ píšu v závere článku doc. Dr. Ing. Bohdan Konôpka a Ing. Vladimír Šebeň, PhD. z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu.