Nový les v Tatrách

   Tento rok výskumníci prvýkrát od kalamity zistili kladnú bilanciu uhlíka.
   „Viac CO2 sa asimilovalo fotosyntézou do biomasy, ako bolo pôdnymi mikroorganizmami vrátené do atmosféry. Narušený lesný ekosystém začal plniť dnes tak požadovanú sekvestračnú funkciu, čo znamená, že viac uhlíka ukladá ako produkuje,“ informoval vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u Peter Fleischer.

Ešte aj v tomto období ponúkajú kalamitné plochy množstvo nových výhľadov na Vysoké Tatry. Podľa námestníka riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Pavla Fabiana to už dlho takto nezostane. Najneskôr  desať rokov bude pohľad na Vysoké Tatry, ktorý priniesla kalamita, už minulosťou. Cesty a chodníky budú opäť lemovať vysoké stromy. Najviditeľnejšie je to na prístupovej ceste z Popradu do Starého Smokovca. Podobne to onedlho bude aj na ostatných plochách postihnutých kalamitou.
   Podľa Petra Spitzkopfa z odboru prác celospoločenského významu tatranských štátnych lesov by možno bolo vhodné ponechať niektoré plochy nezarastené. Ako príklad uviedol pohľad do Studených dolín z Hrebienka. Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku má tatranský les deväť rokov po kalamite dve tváre.
   V bezzásahovom území sa naďalej nekontrolovane šíri lykožrút a ničí posledné zvyšky smrekových lesných porastov.
   „Čiastočne tam prebieha prirodzená obnova lesa, ale sú tam pomerne veľké plochy, kde nedochádza k prirodzenej obnove,“ povedal.
   Najhoršia situácia je v oblasti Hrebienka a Studených dolín. „Výrazné deštrukčné činnosti podkôrneho hmyzu sa prejavili v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, kde sa posledné zvyšky pralesovitých spoločenstiev zmenili do takého stavu, že ich obnova bude možná snáď až o 400 rokov,“ povedal P. Líška.
   Na území so spracovanou kalamitou podľa lesníkov už vyrastá nový les. Evidujú v tomto roku prirodzené zmladenie na ploche 2 200 hektárov.
   V prirodzenej obnove prevládajú najmä listnaté stromy, predovšetkým jarabina. Lesníkom sa doteraz podarilo zalesniť okolo 2 030 hektárov lesa.
   V umelo vysadených porastoch prevládajú ihličnaté dreviny, predovšetkým smrekovec. Na zalesnenie použili lesníci takmer päť miliónov sadeníc, z toho asi 30 percent smreka.
   Podľa námestníka riaditeľa Pavla Fabiana má smrek v Tatrách optimálne podmienky, preto aj jeho podiel v zložení tatranského lesa bude vždy najvyšší. Žiaľ, výmera dospelého, ešte zeleného lesa predstavuje už len 25 percent jeho pôvodnej plochy v hospodárskom celku Tatry, ktorý zahŕňa Vysoké a Belianske Tatry. Z pôvodných 38 000 hektárov je v súčasnosti zelených iba približne 9 000 hektárov. „V centrálnej časti Tatier sa lykožrút premnožil tak, že situácia je už neriešiteľná,“ uviedol Peter Líška.

(Zdroj: Korzár, sita, 14.11.2013)