Novelizovali zákon o lesoch

Cieľom schváleného návrhu je podľa rezortu zosúladiť jeho znenie s požiadavkami vlastníkov, obhospodarovateľov lesov ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii.

Ak bude po novom nesúlad medzi druhom pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočným stavom, rozhodnúť o tom, či pozemok je alebo či nie je lesným pozemkom má orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Ten by na základe zistenia v teréne mal určiť jeho skutočný druh.
   "Ak je pozemok dlhodobo poľnohospodársky využívaný, orgán štátnej správy lesného hospodárstva navrhne orgánu štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy zmenu lesného pozemku na poľnohospodársku pôdu, a ak je pozemok vodnou plochou, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe stanoviska orgánu štátnej vodnej správy rozhodne o zmene lesného pozemku na vodnú plochu," vysvetlilo MPRV.

   Poslanci v utorok schválili k novele pozmeňujúci návrh poslanca Mariana Záhumenského (Smer-SD). Majiteľom lesov tak pribudne nová povinnosť. V prípade nepredvídateľných udalostí, ako sú živelné pohromy či havárie, budú musieť zabezpečiť priechodnosť lesných ciest pre záchranárov.
   "Lesy bude nutné zabezpečiť tak, aby mohli byť v prípade časovej tiesne permanentne využiteľné pre zložky záchranného systému," zdôvodnil M. Záhumenský. Okrem toho majitelia lesov majú dozerať aj na funkčnosť odvodňovacích systémov.

   Šéf agrárneho rezortu Ľubomír Jahnátek pôvodne novelu zákona v decembri minulého roka stiahol z rokovania, a to na žiadosť premiéra Roberta Fica. Ministerstvo vtedy stiahnutie novely zdôvodnilo tým, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že ľudia môžu naďalej bez obmedzení zbierať huby a lesné plody a vstupovať do lesa tak ako to bolo doteraz.

Počas utorkového hlasovania poslanci neschválili niekoľko pôvodne navrhovaných zmien. Agrárny rezort napríklad navrhoval, aby mohol lesné cesty využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečenie starostlivosti o dotknuté územia a o stavby po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením.

   Cyklisti, turisti alebo zberači húb sa do súkromných lesov dostanú aj naďalej zadarmo. Voľný pohyb sa však netýka tých, ktorí budú v prírode organizovať komerčné podujatia. Majitelia lesov si v takýchto prípadoch budú môcť od organizátorov akcií vypýtať poplatok. Rozhodovať budú aj o tom, či spoplatnia napríklad letný detský tábor.
   Na aktivity za účelom zisku, ktoré sa uskutočnia v lese, musí dať súhlas jeho majiteľ. Ten si potom bude môcť určiť podmienky, za akých pozemky prenajme. Týkať sa to môže športových podujatí alebo koncertov. Z celkovej rozlohy takmer dvoch miliónov hektárov lesov tvoria súkromné, ktorých sa novela dotkne, vyše tretiny. Súhlas nebude treba na sporadický zber húb a lesných plodov.
  
   „Vlastník lesa by mal vedieť, čo sa na jeho majetku robí. Často sa stávalo, že sa stretla partia ľudí a v lese si za poplatok organizovala techno párty. Ale nejde len o takéto podujatia. Môžu to byť aj rôzne cesty rozprávkovým lesom a podobne. Majiteľ má byť informovaný o takýchto akciách,“ vysvetlila podpredsedníčka parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Magda Košútová.
   Predseda Klubu slovenských turistov Peter Perhala tvrdí, že ich sa súhlas majiteľa určite týkať nebude. „Neorganizujeme v lese akcie, za ktoré by sme vyberali peniaze,“ zhodnotil.
   „Organizátor sa nám ohlási a ozrejmí účel, za akým sa podujatie robí. Určite sa opýtame na to, aké vstupné bude vyberať. Na základe toho sa dohodneme,“ objasňuje Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Pripomína, že podobný systém funguje aj v západných krajinách. Ak sa návštevník pohybuje v lese za účelom zisku, potrebuje najprv súhlas vlastníka a dohodu o prenájme.
   Predseda Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov Ján Lach hovorí, že medzi akciami, za ktoré budú pýtať nájomné, môže byť detský tábor, techno párty alebo čokoľvek, z čoho má niekto materiálny úžitok. „Je však otázne, či bude tento zákon vykonateľný a či bude existovať účinná kontrola,“ hovorí J. Lach s tým, že lesy dnes využívajú aj rôzne ubytovacie zariadenia na svoju propagáciu. „Napíšu si, že v okolí hotela sú krásne lesy, a pritom v nich nevlastnia ani meter štvorcový. Je to zvláštne, pretože takto pritiahnu svojich hostí a majitelia lesov sú mimo hry,“ ozrejmuje.

Vlastníci lesov zároveň pripúšťajú, že ešte nevedia, podľa čoho budú vyberať peniaze od organizátorov. „To je dnes ťažké povedať. Záleží to od vzájomnej dohody, počtu ľudí alebo prípadných rizík. Uvidíme časom,“ uvádza Miloš Majer, predseda Turčianskeho regionálneho združenia vlastníkov lesov.
   V praxi to bude fungovať tak, že organizátor diskotéky alebo iného komerčného podujatia si v katastri vyhľadá majiteľa lesa, v ktorom chce vykonávať zárobkovú činnosť. Skontaktuje sa s ním a dohodne si podmienky, za akých podujatie prebehne. Majiteľ mu na ten čas pozemok prenajme, za čo si môže vypýtať poplatok. M. Majer si myslí, že je správne, ak účastníci podujatia neostanú v anonymite, ale budú sa zodpovedať za prípadné škody na majetku. „Určite chceme vedieť, čo sa v našich lesoch deje. Pretože my máme zodpovednosť za ľudí, ktorí sa v nich pohybujú. Keď nám však podujatie nahlásia, zodpovednosť prejde na nich,“ podotkol.

Novela nadobudne účinnosť 1. júla tohto roka.

(Zdroj: Roľnícke noviny, Pravda, tasr, 28.5.2014)