Názor: Prírode blízke hospodárenie - cesta vpred v našom lesníctve?

Uhadzovanie haluziny aj s  p á l e n í m, aby bolo kde sadiť sadenice napr. buka podľa normy 8 000 ks na hektár, a nie ako teraz 800 ks, okopávanie, vyžínanie dvakrát do roka, prerezávka dvakrát za decénium, atď. Pamätám sa, keď som ako mladý taxátor robil v TANAP-e, tak som jedno ráno zažil krik vedúceho ochranného obvodu Vyšné Hágy, ako si podal lesníka, že prečo pri ceste ešte nie je spracovaný osamelý suchár. Neexistoval tu pojem ochranár, lebo tými sme boli my, lesníci. Výsledkom tejto práce sú dnes lesy v rubnej dobe, z ktorých teraz žneme úrodu. Ochranári ich dnes volajú pralesmi.

Prejdime ale k súčasnosti. V poslednom čase sa na verejnosti neustále prepiera výraz "prírode blízke hospodárenie". Tento výraz sa stal v širokej verejnosti módnym hitom. Odborníci a tiežodborníci sa predbiehajú v tom , kto povie niečo múdre a ešte múdrejšie, ako sa má konečne správne hospodáriť v lese, aby sa už konečne nedrancovali lesy. Vychádzajú stovky zaručených návodov, ako na to. Aj časopis LES a Letokruhy často uvádza články, kde dotyčný lesník alebo OLH robí zásahy v lese v duchu hore uvedeného módneho hitu. Poukazuje sa na výhody jeho hospodárenia. Vo svojej práci poukazuje na dlhodobé pozorovania, tak ako uvádza jeden z lesníkov - od roku 2005. Nuž, klobúk dole pred ním, že tak skoro objavil Ameriku.  

Obhospodarovateľ lesa, ktorý nehospodári podľa tohto, je pokladaný za nepriateľa lesa. Má to však jeden háčik. Koľko rokov takto sleduje daný porast, aby sa z toho vyvodil hodnoverný záver? Urobili sa v tejto oblasti dlhoročné pozorovania alebo výskum? Vyrúbem najhrubšie stromy, nesadím a tým mám čistý zisk. Veď to je úchvatné a že nato neprišli doteraz žiadni lesníci. Ale že pri vyťahovaní drevnej hmoty z porastu poškodím všetko, čo sa dá - koreňové nábehy ostávajúcich stromov, olámem koruny okolitých stromov, zničím rysujúce sa prirodzené zmladenie, to nikto nevidí.

To, že budem v lese skracovať surové kmene pre ušetrenie porastu, vyrábať hotové sortimenty, to neprichádza do úvahy, to mi len pridá na celkových nákladoch na ťažbu a to je neprijateľné. Samotné natieranie poškodených časti stromov je zbytočné a vyzerá to tak, akoby som si ja takto spytoval svoje nečisté svedomie. Na takto poškodené miesto aj tak nastúpi ďalší škodca a danému stromu je čoskoro koniec. Na základe mojich dlhoročných skúsenosti - posledných 25 rokov vykonávam len činnosť odborného lesného hospodára v urbárskych a súkromných lesoch, pri zdieľaní zdarov a nezdarov hlavne v pestovnej  činnosti, veď ako sa hovorí, že vyrúbať les vie každý, ma tieto veci iritujú. 

Keď vypustím názory laikov na lesy, tak napr. terajší minister všade presadzuje výberkový hospodársky spôsob. S tým však priamo súvisí zahusťovanie lesnej dopravnej siete. Nakoľko lesy na Slovensku nerastú na rovine, ale v kopcoch, vieme, čo by to urobilo v teréne po zemných prácach. Čo by na to povedal Ing. Kravčík? Ministrove sladké a pútavé reči dobre znejú v ušiach laickej verejnosti, ale sú veľmi nebezpečné pre lesníctvo. Myslím si, že ešte akou - takou odbornou verejnosťou sú zavrhnuté ako nezmyselné a len okrajové. V terajšej dobe, keď v lese vidíme robiť len maximálne traktor, kde kone v lese sú raritou a v pestovnej činnosti sme už len odkázaní na našich spoluobčanov, je jeho predstava obyčajnou bublinou.

Na vysokej škole sa vyučuje skôr ekológia než lesníctvo. Myslím si, že sa nekladie hlavný dôraz na výučbu lesníckych predmetov. Učitelia sa prebiehajú v tom, aby sa zapáčili samozvaným ekológom. Veď napr. aj názov Program starostlivosti o les miesto Lesného hospodárskeho plánu, ktorého názov bol značkou, nám nanútili  ochranári.

Nechajte nás lesníkov, hlavne tých v praxi, pracovať tak, ako nám to ukazujú dlhoročné skúsenosti a odborné znalosti. Zamyslime sa už konečne hlavne nad škodami zverou, lebo tam je príčina až  stopercentného nezdaru v pestovnej činnosti. Vysoká zver je v porovnaní s inými najväčším škodcom lesa. Už netrýznime premnoženú vysokú zver raz extrémnym prežieraním pri vysypanej kope repy alebo kukurice a raz extrémnym hladom, keď skončí poľovnícka sezóna. Aby sme v zime pri družstevnom dvore za plotom už poobede nevideli postávať stádo vysokej zveri (aj 50 ks), čakajúcej na zľutovanie družstevného kŕmiča, aby im zase nejaký ten balík sena vykotúľal von. 

Nech už skončí to papalášske poľovníctvo. Načo nám je Slovenská poľovnícka komora, keď máme Slovenský poľovnícky zväz? Kde idú členské príspevky, odvádzané Slovenskej poľovníckej komore, ktoré ročne vysoko prekračujú nájom za revír? Nech sa ochranári konečne zamyslia nad tým, prečo nám zmizol z lesa napr. tak ospevovaný hlucháň. Nie pre holiny, ale pre celoročne chráneného rysa a medveďa. Ich premnoženie a tiež ustavičný hlad vedie k tomu, že takto im padne za obeť všetko v lese a v prvom rade ťažkopádny hlucháň. V poľovníckej  terminológii sa tomu hovorí úživnosť revíru.

Ďalej si prajem, aby môj funkčne nadriadený bol na tom odborne lepšie ako ja. Aby sa na danú pozíciu hlavne v štátnej správe dostal človek s dlhoročnou praxou. Aby nerobil školenie pre lesníkov o prírode blízkom hospodárení človek, ktorý nikdy nerobil v prevádzke. Aby sa učitelia na vysokej škole nedali nalákať peknými rečami tiežodborníkov, ale aby mali svoju lesnícku hrdosť.           

Ing. František Babiar

(Autor je odborný lesný hospodár)