Názor: Bohaté lány a primerané stavy zveri v prírode? Nevraživosť poľovníkov a poľnohospodárov musí skončiť

Zver je tu doma, bola tu skôr ako my, my zmenšujeme jej územie a nie naopak a podľa toho by sme sa mali aj správať, ak máme niečo zanechať budúcim generáciám. Zver je podľa textu Ústavy SR súčasťou prírodného bohatstva štátu a jeho prioritou a záujmom je zachovať aspoň to málo, čo nám ostalo. Vtom štátu pomáhajú ním vydané nariadenia, ktoré sa dotýkajú aj poľnohospodárov. Preto by si mali pri podaní žiadosti o dotácie (aj keď nie sú podľa poľnohospodárov dostatočne vysoké) zapamätať, že peniaze z dotácií dostávajú i za tieto obmedzenia.

Poľnohospodári stále volajú po akcii zameranej na znižovanie veľkých škôd na ich úrode. Prečo a ako sme dospeli až k takému stavu? Jedným z dôvodov je narušenie zdravej miery početnosti zveri. Ale samotná zver za to nemôže, snaží sa len žiť a prežiť. Za vysoké stavy raticovej zveri nesieme rovnakú mieru zodpovednosti my poľovníci, ako aj poľnohospodári.

A teraz si to rozoberme. Veľké lány monokultúr, ktoré osievajú poľnohospodári, poskytujú zveri dostatok úkrytu od apríla až do novembra. Lány jej poskytujú dostatok potravy a na zimu sú pripravené vo veľmi dobrej kondícii. Počty zveri narastajú a tu by sme mali nastúpiť my poľovníci a podieľať sa na ich znižovaní. Žiaľ, nie je tomu tak. A pritom vyriešenie tejto situácie je tak jednoduché, ale pritom pre niekoho tak „zložité“. Pre vyriešenie musí byť na oboch stranách ochota.

Ochota sadnúť si za jeden stôl a nevstať od neho dovtedy, kým sa obidve strany nedohodnú na spoločnom postupe. Osobná nevraživosť obidvoch strán musí v tomto prípade skončiť. Je potrebné vychádzať len z jedného záujmu a tým sú bohaté lány a primerané stavy zveri v prírode. Pokiaľ sa tento záujem bude drobiť a každá skupina si bude hájiť ten svoj, situácia sa nevyrieši. Ten, kto sa o problematiku vzťahu poľnohospodári a poľovníci zaujíma, musí v poslednom čase nadobudnúť pocit, že sa Slovensko mení z agrárneho na „poľovnícky“ štát, ktorého výsledkom bude to, že na poliach nebude vidieť žiadna zver.

Ako už bolo vyššie napísané, zver tvorí prírodné bohatstvo štátu a v danom prípade je štát zastúpený poľovníckou organizáciou, ktorá má poľovné právo v daných revíroch. Ďalší dôvodom je dodržiavane platnej legislatívy. Na našej strane je to hlavne plnenie schváleného plánu lovu raticovej zveri. Na strane poľnohospodárov vytvoriť vhodné podmienky na lov zveri vo veľkých lánoch napr. vykosením pásov, pri prekonávaní ktorých by bolo možné loviť raticovú zver (diviačiu), resp.na miestach styku s lesom vysievať pásy s nízkym vzrastom, aby bolo možné rozoznať zver, ktorá vychádza z lesa smerom k lánu obilia alebo kukurice.

Okrem toho by mali všetci poľnohospodári dodržiavať zákon platný od roku 2009, ktorý im ukladá povinnosť oznámiť užívateľovi poľovného revíru najmenej tri dni vopred čas a miesto vykonávania poľnohospodárskych prác v noci, kosenie krmovín a používanie chemických prípravkov, ktoré môžu byť škodlivé pre zver. Majú tiež povinnosť používať plašiče zveri pri kosení trvalých trávnatých porastov, obilnín a krmovín a pri zbere vykonávať práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju. Podľa prieskumu až 72 % poľnohospodárskych subjektov (údaj bol uverejnený na web stránke Poľnoinfo – Agrorezort) si neplní zákonnú povinnosť a neohlasuje kosbu vopred.

Samozrejme, že som nezabudol ani na problematiku škôd na zveri spôsobených činnosťou poľnohospodárov. Okrem už vyššie uvedenej kosby mám na mysli aj používanie elektrických ohradníkov. V článku na jednej web stránke – Na pohľad jednoduché, ale so smrtiacim účinkom – poukazujem na tieto škody na zveri.

Poľnohospodári žiadajú a chcú dostať do nového zákona o poľovníctve povinnosť poľovníkov uhradiť škody zveri na úrode. Ale recipročne žiadame my poľovníci, aby poľnohospodári uhradili škody na zveri pri kosbách a stretu zveri s elektrickým ohradníkom, následkom čoho hynie. Samostatnou otázkou zostáva, že zver zamotaná do šnúr elektrického ohradníka zahynie až po nejakej dobe, pričom je vystavená stresu a trýzneniu.

Ak už hradiť škody, tak potom obidve strany rovnako. Dôležitou otázkou však zostáva, ako relevantne oceniť hodnotu uhynutej zveri v dôsledku zamotania sa do elektrického ohradníka. Neoddeliteľnou súčasťou vyriešenia daného stavu je tiež to, aby sa na úrovni štátnej správy vydávali také pokyny a nariadenia, aby ich poľnohospodári a poľovníci spoločne vedeli zrealizovať a v prípade tých, ktorí to nedokážu zrealizovať, aby sa pristúpilo aj k sankciám.

Ak by sa všetko vyššie uvedené podarilo pretaviť do novej, rozumnejšej spolupráce poľnohospodárov a poľovníkov, videli by sme zlepšenia. Prestaňte potláčať poľovníctvo, ktoré nie je len záľubou, ale sektor, ktorý sa o zver stará a vytvára pracovné miesta a hodnoty na vidieku.

Ing. Ján Krnáč

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk