Mestské lesy Košice: Výmera bezzásahového režimu má nadštandardný podiel, hospodárime environmentálne, sociálne a ekonomicky správne

Podľa F. Beliho už v súčasnosti dosahuje výmera bezzásahového režimu v maloplošných chránených a ochranných lesoch okolo 18 percent z celkovej výmery košických lesov. Výmeru lesoparku plánujú zvýšiť oproti súčasnému stavu o 40 percent. "Na základe aktualizovaného návrhu generelu košického lesoparku, ktorý vypracovali Mestské lesy Košice, je navrhovaná zvýšená výmera lesoparku 6 531 hektárov s trojstupňovou zonáciou, špecifickým prírode blízkym hospodárením, s prioritou zabezpečenia verejnoprospešných ekosystémových služieb a rekreačnou infraštruktúrou," uviedol pre TASR František Beli.

LZ VLK pripomína, že Mestské lesy Košice sú s výmerou 19 000 hektárov najväčším neštátnym lesom na Slovensku. Na základe monitoringu a analýz miestnych aktivistov a VLK tvrdí, že toto územie je obhospodarované neudržateľne ekologicky aj ekonomicky. "Mestské lesy Košice sú od roku 2004 nepretržite držiteľom certifikátu FSC, ktorý potvrdzuje každoročným auditom aj za účasti prizvaných tretích strán, environmentálne správne, sociálne prospešné a ekonomicky efektívne zásady hospodárenia v lesoch," reagoval riaditeľ František Beli s tým, že o vysokej úrovni otvorenosti košických mestských lesov svedčia aj umiestnenia v rebríčkoch transparentnosti.

TASR ďalej uvádza, že Slovenská lesnícka komora označila kampaň ochranárov za hazard s prírodou, lesným majetkom Košičanov aj s ich životmi a zdravím. Navrhovať bezzásahový režim považuje za nezodpovedné. Vníma to aj ako hrozbu pre trvalo udržateľné obhospodarovanie Mestských lesov Košice. Podľa predsedu Slovenskej lesníckej komory Igora Viszlaia by to totiž spôsobilo postupný rozpad lesných porastov a stratu schopnosti poskytovať plnohodnotne ekosystémové služby, teda aj rekreačnú a relaxačnú.

"Bezzásahový režim zneprístupní ľuďom voľný pohyb v prírodnom prostredí a bude trvalo ohrozovať životy a zdravie návštevníkov lesov," tvrdí. Z ekonomického hľadiska by to podľa jeho slov viedlo k znehodnocovaniu majetku vlastníka, neefektívnemu nakladaniu s disponibilnými zdrojmi, strate príjmov, nezmyselnému odčerpávaniu verejných zdrojov a k nevyužívaniu udržateľne dostupnej a ekologicky čistej drevnej suroviny.