Medzinárodný tím vedcov z Číny, Austrálie a USA: Len sadiť stromy nestačí, klimatické prínosy zalesňovania nie sú univerzálnym receptom
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Výsadba stromov sa často považuje za jedno z hlavných riešení v boji proti klimatickým zmenám. Nová štúdia však varuje, že sa jej prínosy zvyknú preceňovať a samotné sadenie stromov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality stačiť nebude. Informuje o tom portál iMeteo.sk.
„Medzinárodný tím vedcov z Číny, Austrálie a USA sa pozrel na to, aký skutočný potenciál má zalesňovanie. Stromy pri svojom raste viažu uhlík obsiahnutý v oxidu uhličitom, ktorý uložia do kmeňov, koreňov či pôdy. Na prvý pohľad ide o jednoduché a účinné riešenie, no výskum ukázal, že realita je zložitejšia. Autori varujú, že ak sa prístup k výsadbe nezmení, zalesňovanie nebude schopné podstatne prispieť k dosiahnutiu cieľa nulových emisií.
Štúdia poukazuje na to, že klimatické prínosy zalesňovania sú často prezentované ako univerzálny recept. Pravdou je, že globálny potenciál viazania uhlíka prostredníctvom stromov je len zlomkom toho, čo sa očakáva. V praxi teda ide skôr o doplnkové opatrenie, ktoré musí ísť ruka v ruke s radikálnym znižovaním emisií z fosílnych palív.
Doterajšie skúsenosti navyše ukazujú veľké rozdiely medzi krajinami. Najväčším hráčom v zalesňovaní je jednoznačne Čína, pripomína ČT24, ktorá počas posledných štyroch desaťročí dokázala uložiť do stromov a pôdy približne sedem miliárd ton oxidu uhličitého. V porovnaní s tým austrálsky program vysadenia dvadsiatich miliónov stromov prinesie do roku 2030 len 0,2 milióna ton CO2 ročne, čo je zanedbateľné množstvo,“ píše portál iMeteo.sk.
Zdroj: Len sadiť stromy na záchranu planéty nestačí, varuje štúdia | iMeteo.sk


















Komentárov
Ak na klimatickú zmenu nepostačuje zalesňovanie holín, holorbu a i. potom je otázka na neziskové organizácie. V. Vanesová a spolupracovníci sa prezentujú , že v r. 2024 v Rajeckých lesoch obnovili močiare a tône o rozlohe 936m^2! z celkovej rozlohy lesov 340 km^2. A to na 7-ich rôznych plochách.Výmera jedného=134 m^2.
Pri prepočítaní veľkosti vplyvu obnovených barín po ťažbe nie vzácných tôni a močiarov predstavuje plochu P=9,36*10^-4 km^2. Čiže ula celá, nula, nula NIČ.
To sú výsledky ochrancov prírody. Kde prídu ani tráva nerastie a pritom sa vychvaľujú a učia žiakov ako bojovať proti klimatickej zmene.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.