TÝŽDŇOVKA: Na košickom lesníckom dni ťahali drevo živý i železný kôň. Deti boli nadšené, ukážky zaujali aj rodičov. Príbeh lesa treba dopovedať
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V uplynulých dňoch sa uskutočnili Lesnícke dni v centrách a na námestiach viacerých slovenských miest – napríklad vo Zvolene, Trenčíne a Kežmarku. Košickí mestskí lesníci sa už pred rokmi rozhodli inak. Lesnícky deň organizujú tradične počas Sviatku práce na 1. mája v prírodnom prostredí lesoparku Hradová, v areáli Košického hradu a v bezprostrednej blízkosti vyhliadkovej veže.
Tento rok pribudlo na Lesníckom dni Mestských lesov Košice nové stanovište. V poraste pri lesnej ceste vedúcej k hradu mali veľkí aj malí možnosť vidieť pri práci živého a železného koňa. Kočiš s opratami v ruke a operátor s diaľkovým ovládačom im ukazovali ako živý a železný kôň vyťahujú vyťažené drevo z porastu a približujú ho na odvozné miesto.
Riaditeľ Mestských lesov Košice Ing. František Beli nám odpovedal na otázku, prečo sa košickí mestskí lesníci rozhodli doplniť do tradičného programu Lesníckeho dňa názorné ukážky približovania dreva živým a železným koňom: „Ľudia vidia drevo väčšinou len uložené na odvoznom mieste alebo naložené na odvozných súpravách. Nevedia však, ako sa dostalo z porastu na sklad, čo tomu predchádza a aká je ťažká práca v lese.
V Mestských lesoch Košice využívame živé i železné kone. Kôň má v lese nenahraditeľnú funkciu. Kone síce majú menší výkon, ale nie všetko je o peniazoch. Sú šetrnejšie k porastu a pôde, nasadzujeme ich do strmšieho terénu. Živé kone pri práci v lese sú tradíciou a my sa ju snažíme zachovať.“
Deti mali možnosť vyskúšať si, aké je ťažké potiahnuť kus dreva. Lesníci im pripravili primerane veľké kmene, uviazané popruhmi. Väčšie deti mohli vďaka pripraveným pomôckam zmerať kusy dreva a ociachovať ich. Pri lesných robotníkoch a koníkoch sa pristavovali rodiny s deťmi, ktoré obdivovali najmä mocného živého koňa. Boli prekvapené, ako dôsledne a rýchlo plní pokyny svojho majiteľa pri ťahaní dvoch dlhých kusov dreva.
Najmä chlapci sa často pristavovali aj pri železnom koňovi. Malý Matej sa naň nevedel vynadívať. Jeho rodičia mi prezradili, že už dlho obdivuje stroje. Z toho, ako pracuje železný kôň, bol nadšený. A nielen on. Obratnosť, sila a ovládateľnosť malého stroja, ktorý dokáže potiahnuť veľké bremeno, zaujala ratolesti aj ich rodičov.
Pripravené ukážky určite splnili svoj účel a prispeli k tomu, aby verejnosť pochopila, že príbeh lesa je aj príbehom dreva. Že obnova lesa nie je len o zalesňovaní a vysádzaní stromčekov, ale znamená tiež ťažbu a približovanie dreva, teda veľmi náročnú prácu, ktorá les neničí, ale pomáha starý les nahradiť mladým.
Verejnosti preto nestačí hovoriť, že lesníci pestujú zdravý a zelený les. Zdravý a zelený les predsa dokáže rásť aj sám, bez prispenia lesníkov, čo zdôrazňujú odporcovia aktívnej ochrany a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.
Lenže iba v lese, o ktorý sa odborne a zodpovedne starajú lesníci, je možné dopestovať kvalitné drevo. Takýto les plní všetky mimoprodukčné funkcie. Dokonca ich môže vo viacerých ohľadoch plniť pre ľudí lepšie, napríklad z estetického a krajinotvorného hľadiska. Plní však aj dôležitú produkčnú funkciu. Výsledkom je kvalitné drevo, ktoré sa dá zhodnocovať na obrovské množstvo výrobkov a tie potrebuje každý deň každý z nás. Obklopujú nás doslova na každom kroku.
Preto treba dopovedať príbeh lesa o príbeh dreva. Povedať verejnosti celú pravdu o lese, aby si ľudia mohli naplno uvedomiť a bez výhrad pochopiť, aký veľký je význam lesníckej práce pre les a spoločnosť.
Jozef Marko

















