LESOVANIE: Ako vyzerali Vysoké Tatry po obnove kalamitných plôch pred vyše sto rokmi

Publikované informácie postupne uverejňujeme v tejto rubrike podľa jednotlivých lesníckych činností pre porovnanie s tým, čo sa dialo vo Vysokých Tatrách po obdobnej vetrovej kalamite Alžbeta 19. novembra 2004. Dokončujeme ich kapitolami nazvanými Stav lesných kultúr a Doslov.

„Bude nás zaujímať stav kultúr teraz už do 7 rokov starých. Brezové semeno vysiate na sneh v zime 1922/23 nevzišlo. Pričinou toho bolo, že semeno nedostalo sa do minerálnej pôdy, lebo vývratisko bolo úplne zatrávnatelé a na toľko zaburenené, že semiačko padlo ako do periny. Tento nepriaznivý stav bol už hore opisaný.

Smrekové (svrčina) kultúry tažko sa vymáhajú z hustej trávy, ktorá panuje nad stromkami a v zime nemalý počet každoročne pritláčaním udusuje; preto vylepšovanie je značné. Staršie kultúry vymanené z trávy vykazujú veľmi dobrý vzrast.

Borovica a modreň rýchlo sa vymañujú z trávy, majú vzrast neobyčajne rýchlý. Jedľa utrpela cez dve jari poškodenie mrazom. Z nedostatku ochrany materských stromov len slabo sa dvihá. Douglaska sa dobre osvedčuje, dosavád žiadnými chorobami netrpí. Peknou tmavozelenou barvou zpestruje prírodu.

Weymutovka vykazuje rýchlý vzrast, miestami ale bola v roku1928 napadáná hubou Peridermium Strobi. Podmienky tejto dreviny ukazujú sa priaznivé. Buk trpí mrazami, následkom čoho úplne sedí. Bude sa môcť len v budúcnosti pod ochranou iných drevin založit.

Vývratové plochy z roka na rok sú zelenšie. Z Cesty slobody pozerajúc na tú ohromnú plochu dvíhajú sa nám pred očami tu a tam skupiny vyrastajúcich stromčekov. Ponad tento krásny výhľad tak na nádherné horstvo Vysokých Tatier ako i na údolie rieky Popradu v dialke na slnku trpiacima sa mestečkami a dedinkami. Božská príroda vytvorila tu utešený obraz, ktorý ľudskou rukou nemá byť poškvrnený.

Tu príroda sama ničí a sama buduje. Za letných teplých nocí pod nebeskou oblohou zo vzdialky zaznievajú čerstvým vánkom nesené, dojemné, rozochvenou dušou drásajúce melodie piesní slovenských spevaných stvorení. S ozvenou žalob dôb nedávno minulých odnáša vetrik sebou splnené sny karpátských Slovákov,“ napísal v závere autor.

Juraj Krišta a Jozef Marko