Lesnícky deň o rekonštrukcii smrekových porastov a ich budúcnosti: Riešením nie je návrat k monokultúram, ale podpora stabilnejších a odolnejších zmiešaných lesov

Kysucké a Oravské Beskydy, Nízke Tatry či Zamagurie - v týchto oblastiach smrekové lesy čelia masívnemu rozpadu. Hlavnou príčinou je kombinácia viacerých faktorov: premnoženie podkôrneho hmyzu, oslabený zdravotný stav porastov a čoraz častejšie extrémne prejavy počasia. Lesníci sa zhodli, že riešením už nie je návrat k monokultúram, ale podpora druhovo zmiešaných lesov, ktoré sú odolnejšie a stabilnejšie.

„Zachovanie kontinuity lesov je možné len vtedy, ak využijeme prírodné procesy a podporíme návrat pôvodných drevín, ako sú jedľa a buk. Podsadby pod clonu rozpadajúcich sa smrečín sú ekologicky aj ekonomicky efektívnejším riešením než plošná obnova po kalamitách,“ zaznelo počas odborných diskusií.

Lesnícky deň neostal len pri teórii. Účastníci navštívili modelové objekty Lesnej správy Zákamenné, ktoré ukázali, ako možno prakticky aplikovať princípy prírode blízkeho hospodárenia:

• Prestavba mladých porastov na trvalo viacetážové lesy, ktoré lepšie odolávajú klimatickým výkyvom.
• Štrukturalizačné prebierky, vďaka ktorým sa zvyšuje stabilita a zdravotný stav existujúcich smrečín.
• Priama prebudova porastov na zmiešané a rôznoveké lesy podľa zásad Pro Silva.
• Opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, ktoré dokazujú, že lesníctvo je kľúčovým prvkom v boji s dôsledkami klimatických zmien.

Praktické príklady ukazujú, že hospodárenie v súlade s prírodou nie je len teóriou, ale funkčným riešením pre budúcnosť našich lesov. Lesníci pripomínajú, že hospodárenie s lesmi je dlhodobý proces, v ktorom každá generácia stavia na práci tej predchádzajúcej. Aj preto je nevyhnutné, aby rozhodnutia o premene smrekových porastov boli podložené odbornými poznatkami, no zároveň rešpektovali ekologické aj spoločenské potreby.

„Vývoj, klimatické zmeny i požiadavky spoločnosti sa menia, no podstata lesníckej práce zostáva nemenná - starostlivosť o les ako o ekosystém, ktorý má zabezpečiť úžitok pre všetkých a zachovať sa pre ďalšie generácie,“ zaznelo počas diskusie.

Lesnícky deň bol zároveň venovaný pamiatke Ing. Pavla Dendysa, významného priekopníka prírode blízkeho hospodárenia, ktorý svoj profesijný život zasvätil lesom Oravy. Bol jedným zo zakladateľov združenia Pro Silva Slovakia a laureátom Ceny profesora Štefana Korpeľa. Jeho práca v oblasti podsadieb a prestavby smrečín zanechala trvalý odkaz pre celé slovenské lesníctvo.

Na záver podujatia účastníci odhalili symbolický pamätník Ing. Dendysovi v lokalite Nová rieka. „V dejinách lesníctva máme mnoho inšpiratívnych osobností. Pavol Dendys svojou prácou a invenciou ukázal, že lesy možno obhospodarovať v súlade s prírodnými zákonmi. Jeho myšlienky pretrvávajú aj dnes,“ uviedol prof. Milan Saniga z Technickej univerzity vo Zvolene.

„Odovzdávanie si poznatkov a skúseností z praxe je dôležité nielen pre náš osobný rozvoj, ale aj pre rozvoj lesníctva ako takého. Cením si, že aj takýmto exkurzným dňom si môžeme uctiť nášho kolegu Ing. Dendysa,“ uviedol Ing. Miroslav Priechodský, riaditeľ OZ Tatry.

Podujatie potvrdilo, že diskusia o budúcnosti lesov nie je len otázkou odborníkov, ale týka sa celej spoločnosti. Aj vďaka odkazu Ing. Pavla Dendysa a nasadeniu súčasných lesníkov môže Slovensko smerovať k lesom, ktoré budú plniť svoje ekologické, hospodárske aj spoločenské funkcie v prospech ľudí aj prírody.

Zdroj: Budúcnosť smrekových lesov | LESY SR, štátny podnik