Komentár: Protierózna ochrana, záväzok - degradáciu pôdy ukončíme do roku 2030

Otázka dotácií, cenotvorby a zamestnanosti sú v popredí pozornosti pôdohospodárskej politiky, problém degradácie pôd sa dostáva do úzadia. Ochrana pôdy je na okraji pozornosti nielen riadiacich a politických orgánov, ale aj majiteľov a užívateľov pôdy, ba dokonca aj ochranárskych organizácií.

V každom štáte sú zriadené chránené územia ohrozených druhov, znečisťovanie vôd, vymieranie rastlinstva a živočíšstva sa teší nielen širokej publicite, ale aj reálnym krokom vedúcim k náprave. Ochrana pôd a boj proti erózii však nepatria medzi atraktívne témy, o ktoré majú senzáciechtivé masmédiá záujem, preto sa im venuje minimálna pozornosť.

Európska únia prijala záväzné nariadenie a zákony pod všeobecným názvom Nulová tolerancia degradácie pôd do roku 2030. K tomu prijatý záväzok ani žiadne trvalé zábery ornej pôdy pre nepoľnohospodárske účely vyžaduje odborný pohľad, či Smernicu najvyšší orgán v takomto znení vydá. Na druhej strane sú ministerstvá, ktoré mali nariadenie vetovať a doplniť podmienky, aby mohol byť záväzok reálne naplnený.

Nariadenie z EÚ prinieslo do poľnohospodárskej politiky ekonomický zmätok, v jednotlivých štátoch chaos v praktickom uplatňovaní napr. u nás Zákon SNR 307/1992 a s nim súvisiace predpisy a nariadenia. Usmernenia z EÚ však nie sú dostatočné na riešenie problému komplexnej ochrany pôdy, ale prednostne na ochranu rastlinstva a živočíšstva na pôde.

Vlastník, užívateľ pôdy ak chce získať dotáciu musí celé hospodárenie prispôsobiť požiadavkám ochrany prírody, obmedziť hospodárenie, mechanizačný výkon agrotechniky na pôde a vzniknuté straty na úrode mu nik nekompenzuje. Nedostatočná úroveň legislatívy, ale aj nezáujem alebo nevedomosť  štátnych orgánov v ochrane pôdy najlepšie dokladá to, že nárast degradácie pôd sa nielen nepodarilo zastaviť, ale ani pribrzdiť.

Rozvoj infraštruktúry si žiada stále nové väčšie zábery pôdy, takže vo všetkých priemyselných štátoch dochádza k úbytku poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Na Slovensku klesla od roku 1960 výmera ornej pôdy z 1,76 mil. ha na 1,35 mil. ha, čiže o 23%. Na druhej strane pôdy, ktoré ostávajú pre poľnohospodárske využitie, sú vystavené stále sa stupňujúcemu tlaku a mnohostranným procesom degradácie. Na znehodnotenie pôd sa podieľajú viaceré odvetvia ľudskej činnosti, najmä priemysel, doprava aj poľnohospodárstvo, ale aj lesníctvo.

Neustály boj o čo najlepšiu trhovú konkurencieschopnosť vedie k sústavnému zvyšovaniu intenzifikácie poľnohospodárstva so všetkými negatívnymi dôsledkami a to aj v krajinách s dlhodobým nadbytkom výroby potravín. V mnohých oblastiach, najmä v severovýchodnej Európe, kde veľké plochy zaberajú neúrodné piesočnaté pôdy, dochádza k prehnojovaniu a vyplavovaniu dusíka aj fosforu, čím dochádza k ich znehodnoteniu.

Medzi pôdodegradačnými procesmi má zvláštne postavenie erózia pôdy, je najzávažnejším degradačným procesom, ktorý často vedie k úplnému odnosu jemnozeme a tým k zániku pôdy. Žiadny iný proces nepôsobí tak dlhodobo a veľkoplošne a žiaden neviedol doteraz k úplnému znehodnoteniu takej veľkej rozlohy pôdy, ako spôsobila erózia v mnohých oblastiach sveta. Intenzita erózie v posledných desaťročiach rýchlo rastie. Súvisí to najmä s rastom populácie v rozvojových krajinách, kde rastúci dopyt  po potravinách vedie  k rozširovaniu poľnohospodárskych pôd, často aj v oblastiach nevhodných pre poľnohospodárstvo.

Výskyt vodnej erózie na svete spracovaný na základe vyhodnotenia obsahu plavenín v riekach ukazuje, že najintenzívnejšie je postihnutá Čína, veľmi je poškodená aj celá južná Ázia, Stredomorie, Východná Afrika, pásmo amerických Kordiller od Aljašky po Čile a mnohé ďalšie oblasti. Sumarizácia údajov o plaveninách v riekach ukázala, že v súčasnosti je do mora odnášaných asi 20 miliárd ton plavenín ročne. Toto množstvo predstavuje pri priemernej objemovej hmotnosti pôdy 1,5 g·cm³ približne 4,4 mil. ha 30 cm hrubej vrstvy pôdy, to je takmer toľko ako rozloha Slovenska alebo trikrát viac ako výmera ornej pôdy Slovenska.

Ročný odnos z povodia rieky Huangfuchan o rozlohe 3 200 km², ktorá je prítokom Žltej rieky, predstavuje 53 000 t·km^-1·r^-1  čo pri objemovej hmotnosti pôdy 1,5 g·cm^-3 predstavuje približne  3,5 cm hrubú vrstvu. Pri porovnaní intenzity erózie so zvyšovaním počtu obyvateľov, na riekach rastie množstvo plavenín 1,7 krát rýchlejšie ako počet obyvateľstva.  

Nárast intenzity erózie nepostihuje iba rozvojové krajiny s vysokými prírastkami obyvateľstva, ale aj priemyselné štáty, kde je počet obyvateľstva pomerne stály už niekoľko desaťročí. Je to dôsledok neustáleho zvyšovania životných nárokov obyvateľstva čo sa prejavuje rozširovaním infraštruktúry, stále intenzívnejším využívaním krajiny, zmenami v usporiadaní pôdneho fondu a ďalšími zásahmi do krajiny.

Z uvedených údajov je zrejmé, že riešeniu erózie bude v najbližších rokoch potrebné venovať podstatne viac pozornosti ako doteraz a to praktické zavádzanie protieróznych opatrení do poľnohospodárskej činnosti. Veľmi naliehavé je zdokonalenie pôdoochrannej legislatívy. Výskum erózie sa v posledných dvadsiatich rokoch potešiteľne posunul, najmä vďaka rozvoju nových výskumných metód využívajúcich modernú výpočtovú techniku a nové poznatky fyziky a chémie.

Výsledky práce prispievajú k detailnejšiemu poznaniu vplyvu štruktúry pôdneho povrchu na erózne procesy, k modelovaniu eróznych procesov a transportných látok i na posúdenie možných alebo predpokladaných klimatických zmien na rozvoj erózie pôdy. Dôležité poznatky o ďalších perspektívnych možnostiach priniesli výsledky o vzniku pôdnej krusty na tvorbu pôdneho prísušku, zvýšenie infiltrácie dažďovej vody do pôdy a zlievavosti pôdneho povrchu na vznik bahenného odtoku. Upresnením základných faktorov vplývajúcich na povrchový odtok a eróziu a rozbor fyzikálnych zákonitostí, vzniku a priebehu eróznych procesov, uvoľňovanie pôdnych častíc pre povrchový odtok  a povodní, priniesol rozvoj modelovania eróznych procesov a transport látok.

Na základe princípu matematickej simulácie odtoku a erózie bolo zostavené veľké množstvo simulačných modelov, odtoku, erózie a transportu látok. Je zostavených okolo 120 simulačných modelov s veľkým množstvom vstupných údajov orientovaných pre naše klimaticko-pôdne pomery. Zmeny klímy ovplyvňujú celkový spôsob využívania pôdy a krajiny, čo vo svojich dôsledkoch pôsobí i na zvyšovanie eróznej ohrozenosti pôdy. Multifaktorový charakter tohto mimoriadne variabilného procesu kladie na výskum veľmi vysoké nároky.

Čoraz viac je zrejmé, že ak sa chce ľudstvo v budúcnosti rozvíjať, musí radikálne zmeniť svoj koristnícky prístup k využívaniu prírodných zdrojov, potlačiť v určitých prípadoch všepostihujúci trhový princíp a rešpektovať prirodzené limity rastu. Obmedzenie extenzívneho rastu neznamená zastavenie rozvoja, ale jeho transformáciu a usmernenie novými metódami, čím dôjde k pozdvihnutiu ľudstva na kvalitatívne vyššiu úroveň.

Alojz Malíšek

Katarína Svorčíková