Prihlásiť

Hospodárenie v lesoch Bavorska: Cieľom finančnej podpory je čím skôr spracovať kalamitné drevo

Vo svojom príspevku chcem v krátkosti priblížiť niektoré osobitosti lesného hospodárenia, ktoré ma zaujali počas môjho pôsobenia v rôznych lesníckych štátnych inštitúciách v Bavorsku. Verím, že niektoré z nich sa stanú inšpiráciou aj pre zveľaďovanie našich lesov. Tieto poznatky porovnávam s vlastnými skúsenosťami, ktoré som získal už ako chlapec, vyrastajúci v lesníckej rodine, počas štúdia na vysokej škole, či ako bývalý zamestnanec - taxátor Lesoprojektu Piešťany.

Doporučený Ilustračné foto Ing. Martin Mokráň Ilustračné foto Ing. Martin Mokráň

Na úvod v krátkosti priblížim súčasnú situáciu v Bavorsku. Zloženie lesov podľa vlastníctva je podobné ako na Slovensku. Štátne lesy obhospodarujú približne tretinu lesnej plochy, komunálne lesy tvoria takmer 15 %, zvyšok predstavujú súkromné lesy a ostatné formy vlastníctva. V minulosti Bavorsko, podobne ako ostatné spolkové krajiny Nemecka, vsadilo na ekonomicky zaujímavé, rýchlorastúce, avšak často stanovištne nevhodné dreviny, predovšetkým na smrek a borovicu. Výsledkom je, že ihličnaté dreviny sa podieľajú na celkovom drevinovom zložení približne 65-timi percentami a iba 35 percent tvoria listnáče, i keď podľa prirodzeného rozšírenia by sa na drvivej väčšine územia mali vyskytovať bukové zmiešané porasty.

Je pravdou, že pomerne dlhú dobu prinášali predovšetkým smrekové monokultúry finančné zisky, ale časy sa zmenili a tento spôsob hospodárenia si pomaly ale isto začal vyberať svoju daň. Množiace sa veterné kalamity a zrážkovo chudobné letá vytvorili ideálne podmienky pre množenie sa podkôrneho hmyzu a spôsobili vznik obrovských kalamitných plôch, ktoré je potrebné čím skôr zalesniť. Na tieto účely uvoľnila nemecká vláda zo svojich fondov obrovské finančné prostriedky. Celkovo ide asi o 1,5 mld. eur. Celková plocha kalamitných plôch v Nemecku sa k roku 2020 vyšplhala na 285 000 ha, pri 178 miliónoch m3 kalamitného dreva.

Jednou z najviac postihnutých nemeckých spolkových krajín je práve Bavorsko. Cieľom finančnej podpory je čím skôr spracovať kalamitné drevo, aby sa zabránilo šíreniu podkôrneho hmyzu a následné zalesnenie stanovištne vhodnými pôvodnými, ale aj stanovištne vhodnými nepôvodnými drevinami. Samozrejme majú pri zalesňovaní prednosť domáce stanovištne vhodné dreviny, vrátane zriedkavých domácich druhov ako brekyňa, oskoruša, hruška planá, javor poľný atď. V oblastiach, kde aj pôvodné druhy drevín narážajú na hranice svojich možností podporí štát finančne aj zalesňovanie nepôvodnými alternatívnymi drevinami, ako duglaska, lieska turecká, céder himalájsky, atlaský, či dub červený.

Na tieto účely vytvoril úrad pre les a lesné hospodárstvo vo Freisingu smernicu, ktorá zaraďuje tieto alternatívne nepôvodné dreviny do štyroch kategórií podľa ich vhodnosti využitia pre lesnícke účely, pričom pri posudzovaní vhodnosti vychádza z údajov z krajín pôvodu a z toho ako sa tieto dreviny v tamojších podmienkach už v minulosti osvedčili. Tak napríklad do prvej skupiny boli zaradené druhy drevín ako duglaska, borovica čierna, smrekovec japonský, dub červený, ktoré sa v minulosti veľmi dobre osvedčili.

Predovšetkým duglaska, konkrétne jej zelená forma, rastie v lesoch Bavorska už vyše 120 rokov, pritom nevykazuje zvýšenú náchylnosť na škodcov a choroby, rastie oveľa rýchlejšie ako smrek a ceny sa na submisiách dreva šplhajú k hranici 500 eur/m3. Bežná cena sa pohybuje niečo nad hranicou ceny smrekového dreva. Ďalšou výhodou duglasky je, že znáša súčasné zmeny klímy lepšie ako smrek a je odolnejšia voči škodcom a vetru. Sadbový materiál tejto skupiny drevín je štátom finančne dotovaný v neobmedzenom množstve.

Druhá skupina je tvorená drevinami, ktoré síce ešte dlhodobo nerastú v lesoch Bavorska, ale stanovištné podmienky v lokalitách pôvodného výskytu dávajú predpoklad, že budú aj vo vyššom veku úspešne prosperovať v meniacich sa klimatických podmienkach nášho klimatického pásma. Početné mladé lesné kultúry týchto drevín už úspešne rastú v podmienkach Bavorska. Tu je potrebné spomenúť céder libanonský, céder atlaský a liesku tureckú. Dôvody, prečo sú tieto dreviny považované za perspektívne, sú predovšetkým extrémna odolnosť voči suchu, dobrý rast a kvalitné, vysoko hodnotené drevo. Ústav genetiky v Teisendorfe založil viaceré výskumné plochy s výsadbami týchto drevín po celom Bavorsku s cieľom vyselektovať najlepšie populácie vhodné pre výsadbu. Pri drevinách tejto skupiny je možná štátna dotácia iba v obmedzenom množstve.

Skupina 3 je zastúpená napr. sekvojovcom mamutím, ktorý v našich podmienkach síce vykazuje rýchly rast, drevo však nevykazuje kvalitu sekvojovcov rastúcich v krajine ich pôvodu. Preto sú tieto druhy odporúčané s obmedzením. Posledná skupina je zastúpená drevinami, ktoré nie sú prakticky osvedčené, vykazujú však niektoré vlastnosti, ktoré ich predurčujú odolávať zmeneným klimatickým podmienkam.

V zákone o lesoch je zakotvená klauzula, že štátne lesy sú povinné príkladne obhospodarovať im zverené štátne lesy a pritom zohľadňovať záujmy ochrany prírody. Pri obhospodarovaní musia zohľadňovať nielen ekonomické, ale aj ekologické a spoločenské funkcie lesa, či zveľaďovať biologickú rozmanitosť. To isté sa vzťahuje na komunálne (mestské a obecné) lesy. Štátne, ako aj komunálne lesy, sú zo zákona povinné obhospodarovať im zverené lesy na základe odborne vyhotovených hospodárskych plánov. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na vlastníkov súkromných lesov. V tomto prípade využíva štátna správa na presadenie svojich cieľov poradenskú a kontrolnú činnosť, zabezpečovanú lesníkmi Úradov pre výživu, poľnohospodárstvo a lesníctvo (obdoba našich lesných úradov) v spojení s veľkorysou finančnou podporou.

Napríklad za jednu sadenicu zaplatí štát vlastníkovi lesa základnú sadzbu zhruba 1,50 eur, pričom s rôznymi príplatkami sa táto suma môže vyšplhať až na zhruba 5 eur za sadenicu. V tejto podpore sú zahrnuté aj náklady na starostlivosť do doby zabezpečenia kultúry. V prípade, že sa súkromnému vlastníkovi lesa podarí zabezpečiť následný porast stanovištne vhodným prirodzeným zmladením dostane od štátu finančnú podporu vo výške približne 1 200 eur/ha. Štátne lesy hospodária na vlastné náklady a podobné programy na štátnu finančnú podporu sa na tieto nevzťahujú. Okrem jedného dotačného programu, z ktorého sú štátnym lesom hradené náklady za určité opatrenia vykonané v spoločenskom záujme, ako napr. udržiavanie lesných ciest a chodníkov využívaných verejnosťou, lesných odpočívadiel, náučných chodníkov, či parkovísk.

Vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov je o niečo náročnejšie ako na Slovensku. Systém je veľmi podobný, ale napr. hranice porastových dielcov sú pohyblivé a určujú sa vždy nanovo podľa aktuálneho vývoja porastu. Na určenie rubnej zrelosti nie je určujúci vek porastu ale cieľová hrúbka a aktuálny stav zmladenia porastu. Pre určenie doby ťažby má výrazný vplyv dopyt na trhu. Napríklad pri buku a dube je pre určenie rubnej zrelosti je rozhodujúci priemer v prsnej výške o hodnote minimálne 60 cm.

Ing. Martin Mokráň

 

Prečítané: 2450
(0 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Český rekord na aukcii dreva: Kmeň 200-ročného duba letného, dlhý 9 metrov s priemerom 94 centimetrov, vydražili za vyše 297 000 českých korún (takmer 12 000 eur)

Český rekord na aukcii dreva: Kmeň 200-ročného duba letného, dlhý 9 metrov…

Aktuálne

Zobrazenie:17672

Na aukcii dreva v Holešove padol v utorok 30. januára 2024 český rekord. Kmeň duba letného vydražili Arcibiskupské lesy a...

Názor: Bohaté lány a primerané stavy zveri v prírode? Nevraživosť poľovníkov a poľnohospodárov musí skončiť

Názor: Bohaté lány a primerané stavy zveri v prírode? Nevraživosť poľovníkov a…

O čom sa píše

Zobrazenie:6351

Niektorí stále nechápu, že nie sme jediní na tejto planéte a že zachovanie biodiverzity v našej krajine je prioritou a vo verejnom záujme...

TÝŽDŇOVKA: V ťažbe a približovaní dreva má byť prvoradá bezpečnosť a čo znamená pre pilčíka prilba, protiporézne nohavice a pevná obuv

TÝŽDŇOVKA: V ťažbe a približovaní dreva má byť prvoradá bezpečnosť a čo…

Aktuálne

Zobrazenie:5267

Tento týždeň som navštívil Školské lesy Cemjata. Vďaka Ing. Miroslavovi Fuchsovi, riaditeľovi Strednej odbornej školy lesníckej v Prešove, ktorá lesné porasty...

Postreh: Odhalená neochota niektorých ochranárov spolupracovať s lesníkmi

Postreh: Odhalená neochota niektorých ochranárov spolupracovať s lesníkmi

Aktuálne

Zobrazenie:5012

Štátna ochrana prírody SR na sociálnej sieti včera uverejnila informáciu o tom, že sa uskutočnilo spoločné stretnutie generálneho riaditeľa ŠOP...

LESY SR: Z prípadu LPM Ulič je zrejmé, že schváleniu zonácií národných parkov má predchádzať odborné posúdenie územia a korektné vyčíslenie socioekonomických dopadov

LESY SR: Z prípadu LPM Ulič je zrejmé, že schváleniu zonácií národných…

Aktuálne

Zobrazenie:4988

Štátny podnik LESY SR v dnešnej tlačovej správe uvádza, že pred rokom došlo na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR...

Koniec Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič? Podľa miestnych by to bola tragédia pre celý región

Koniec Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič? Podľa miestnych by to bola tragédia pre celý…

Aktuálne

Zobrazenie:4826

TV JOJ sa vo včerajších správach venovala ďalšiemu osudu Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič. Reportáž uviedla informáciou, že minister pôdohospodárstva a rozvoja...

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: Sklamaný predseda Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany sa pýta, aký má zmysel nahlasovať policajtom krádeže dreva

TÝŽDŇOVKA: Sklamaný predseda Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany sa pýta, aký má zmysel…

Aktuálne

Tento týždeň som spracoval podklady zo stretnutí so zástupcami Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany, ktoré hospodári na výmere 162 hektárov a takmer...

Prečítajte si viac
Riaditeľ Mestských lesov Ružomberok: Vlk ako sanitár lesa? Hlúposť, je to dravá šelma, ktorá v svorke dokáže bez problémov strhnúť aj 200-kilogramového jeleňa

Riaditeľ Mestských lesov Ružomberok: Vlk ako sanitár lesa? Hlúposť, je to dravá…

O čom sa píše

Riaditeľ spoločností Mestské lesy Ružomberok Ing. Milan Šlávka pre RUŽOMBERSKÝ HLAS povedal, že v polovici februára našli zamestnanci ružomberských mestských...

Prečítajte si viac
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má 12-členný odborný tím poradcov: Je v ňom aj lesník Ing. Peter Liška

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má 12-členný odborný tím poradcov: Je v…

Aktuálne

V priestoroch Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa v piatok 1. marca konal slávnostný akt vymenovania poradcov ministra Richarda Takáča...

Prečítajte si viac
3. marec je Svetovým dňom divej prírody: Vedcom sa doteraz podarilo identifikovať 1,7 milióna druhov žijúcich organizmov

3. marec je Svetovým dňom divej prírody: Vedcom sa doteraz podarilo identifikovať…

Aktuálne

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo 20. decembra 2013 na svojom zasadaní 3. marec za Svetový deň divej prírody (World...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora