TÝŽDŇOVKA: Turistu ošpliechal služobný psík, na lesníka chcel kvôli tomu volať policajtov. Po lesnom robotníkovi turisti hádzali kamene za to, že v poraste robil prerezávku...

Kežmarskí mestskí lesníci hospodária na výmere presahujúcej 3 350 hektárov, z nej pripadá na lesné porasty niečo vyše 2 800 hektárov. Územie v správe spoločnosti Lesy mesta Kežmarok sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jej ochrannom pásme, takže hospodárenie lesníkov podlieha nielen ustanoveniam zákona o lesoch, ale aj zákona o ochrane prírody a krajiny.

A je pod drobnohľadom početných návštevníkov Vysokých Tatier. O tom, aké majú s niektorými z nich skúsenosti lesníci z Lesov mesta Kežmarok mi porozprával Lukáš Hrebeňár. Na jeho úseku sa nachádza veľmi známa a turistami často vyhľadávaná dolina Kežmarskej Bielej vody.

„Zahraniční turisti sa zvyknú pristaviť, keď vidia, že robíme v lese. Zaujímajú sa o to, aké činnosti vykonávame a prečo, nechajú si veci vysvetliť, prijmú naše vysvetlenie a pokojne pokračujú v prechádzke. Slovenskí turisti si zvyknú zanadávať a ani nevedia, na čo vlastne pozerajú...

Spomínam si, ako som išiel hore dolinou, na miestach, kde celý rok stojí voda a okolo mňa pobehoval psík. Trochu mi nadbehol a zrazu počujem krik. Najskôr som sa zľakol, nevediac, čo sa stalo. Potom som prešiel cez mostík a uvidel pána, ktorý obchádzal mláku, lenže môj psík do nej vošiel a ošpliechal ho. Chcel na mňa kvôli tomu volať policajtov. Veru, aj takéto príhody zažívame.

Pritom ide o služobného psíka, nie je to žiadny vlčiak alebo doga, ale poľovnícke plemeno, používané v lese preto, lebo včas zacíti napríklad medveďa. Vieme už podľa správania psov, kedy nám hrozí nebezpečenstvo a ich využívaním vlastne chránime aj turistov.

Chlapi z ťažbovej partie mi hovorili, že išla okolo nich pani, ktorá mierila na Jahňací štít s kelímkom v ruke a povedala im, nech si ho zoberú, lebo ona ho tam aj tak zahodí. Nevadilo jej, že by oni mali mať zvyšky jedla z kelímka v traktore celý deň.

Po chlapovi, ktorý robil prerezávku v mladom lesnom poraste a cez tento porast prechádzal turistický chodník, začali hádzať turisti kamene. Po tejto skúsenosti robotu ani poriadne nedokončil.

Keď Slovák ide do zahraničia, odpadky si berie so sebou. Ale tu je doma, tu môže. Ten istý človek, ktorý navštívi trebárs Alpy, sa správa inak tam a inak tu, vo Vysokých Tatrách. To je zrejme naša mentalita – nevážime si, čo tu máme.

Ako inak máme rozumieť s kolegami tomu, že plnú fľašku si dokážu naši turisti vyniesť do hôr, ale prázdny obal v nich nechajú pod skalou alebo pri odpočívadle, veď niekto ju predsa znesie dole?!,“ nastavil zrkadlo našincom lesník Lukáš Hrebeňár.

Obraz turistov v tomto lesníckom zrkadle skutočne nie je lichotivý. Problémom nás Slovákov zrejme je, že tých, ktorých sa týka, si to ani neuvedomujú a za to, ako sa správajú v prírode, ale aj k lesníkom a lesným robotníkom, sa vôbec nehanbia.

Jozef Marko