TÝŽDŇOVKA: Aby sa plány chovu a lovu konečne odvíjali nie od jarných kmeňových stavov, ale od stavu prostredia, v ktorom zver žije

„V prvom rade musíme zistiť aktuálny stav. Stále môžeme tvrdiť, že nevieme, aké škody zver v lesných porastoch spôsobuje. Musíme teda zistiť, kde máme škody a v akom rozsahu, pretože nie všade sú rovnaké. Potom je dôležitý presun týchto informácií do poľovníckeho plánovania, to znamená, že získané údaje musíme transformovať do zrozumiteľnej reči. Treťou kľúčovou záležitosťou je praktická vykonateľnosť opatrení. Môžeme si povedať, že ideme zvýšiť odstrel zveri o päťsto percent, ale reálne sa dá ťažko predstaviť, že by sme boli takýto odstrel schopní zrealizovať.

V súčasnosti máme informácie o škodách zverou z lesnej hospodárskej evidencie, ktorá má prakticky nulovú výpovednú hodnotu, pretože údaje sú rozbité, ktoré sa ťažko zlučujú. Niektoré sú v hektároch, iné v kubíkoch. Ide teda o nepoužiteľné čísla. Potom máme k dispozícii programy starostlivosti o lesy, ktoré sú asi najlepšie, aké v súčasnosti o škodách zverou máme. Majú však niekoľko nevýhod. Najväčšou je, že každý lesný porast sa kontroluje len za desať rokov. Druhým nedostatkom je, že v programoch starostlivosti o lesy sú škody zverou brané len ako pridružená informácia, pretože sú vykazované v rámci určovania jedného škodlivého činiteľa.

Ďalšie informácie môžeme získať z poľovníckej štatistiky a kvalitné údaje sú k dispozícii v národnej inventarizácii lesov. Zatiaľ prebehli dve kolá národnej inventarizácie lesov, ďalšie by malo začať v roku 2025. Problémom je, že sieť plôch, na ktorých sú získavané, je veľmi riedka, ide o plochy s rozmermi 4x4 kilometre. Posledným zdrojom údajov je kalkulačka na výpočet škôd spôsobených zverou, ktorú sme sprístupnili v roku 2022.

V rokoch 2019 až 2023 sme vyhodnocovali 110 000 lesných porastov, v ktorých sú 4 percentá etáže poškodených zverou. Zo všetkých lesných porastov vo veku do 10 rokov vo viac ako 20-tich percentách boli zaevidované škody zverou, a to sú stále podhodnotené čísla. Škody spôsobené zverou sú významne koncentrované do podhorských oblastí. V okresoch Trnava, Prievidza, Levice, Bardejov a Spišská Nová Ves je viac ako 40 percent porastov poškodených zverou.

Aj v tých okresoch, ktoré sú na tom relatívne dobre, ako napríklad Malacky a Skalica, nie je poškodenie všade rovnaké a tam, kde sa nachádza, je veľmi intenzívne. Takže sú lokality mimoriadne poškodzované zverou, niekde je zasa porastov poškodzovaných menej, ale na obrovskej výmere. Lesy na východnom Slovensku sa v tomto ukazovateli javia v porovnaní so západnou časťou Slovenska relatívne dobre. Pripomínam, že ide o údaje z programov starostlivosti o lesy, ktoré sú desať rokov staré a v súčasnosti tento stav už nemusí platiť.

V roku 2021 sme vydali novú metodiku pre zisťovanie a vyčísľovanie škôd spôsobených zverou v lesných porastoch. Metodiku akceptovalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a odporučilo ju používať dokonca aj súdnym znalcom. Podarilo sa dosiahnuť, že táto problematika prešla z kompetencie súdnych znalcov v oblasti poľovníctva na súdnych znalcov v oblasti hospodárskej úpravy lesov, čo by mohlo znamenať, že znalecké posudky budú objektívnejšie a viac zamerané na prospech lesa. Metodika má v prvom rade slúžiť ako podklad na dohodu medzi vlastníkmi lesov a poľovníkmi, pretože znamená niečo ako prekladač do univerzálnej reči peňazí, ktorej rozumie každý. Na zdokonaľovaní tejto metodiky pracujeme ďalej, aby bola jednoducho a prakticky použiteľná. Kalkulačka je k dispozícii na internetovej stránke www.e-los.sk a vďaka nej je možné veľmi rýchlo a jednoducho vypočítať škody spôsobené zverou.

Zároveň chceme ponúknuť metódu, ktorá by mohla priamo riešiť príčinu, teda veľkosť populácie zveri. Porasty vo veku do 10 rokov sme si podľa údajov z programov starostlivosti o lesy zakategorizovali a Slovensko sme rozdelili do štvorcovej siete s veľkosťou jedného štvorca 1x1 kilometer. Podľa toho, aké porasty sa v danom štvorci nachádzajú, chceme zafarbiť tak, aby sme rozkategorizovali Slovensko na jednotlivé časti. Zelenou farbou označujeme porasty bez poškodenia, žltou mierne poškodené, v oranžových štvorčekoch sa nachádzajú porasty s poškodením na hranici únosnosti, v ktorých sú značné problémy so škodami zverou a v porastoch v červených štvorčekoch zver zásadným spôsobom ovplyvňuje regeneráciu lesa.

Takúto mapu Slovenska chceme vytvárať každý rok, zakategorizovávať na základe nej jednotlivé poľovné revíry a poskytovať túto mapu prostredníctvom štátnej správy poľovníkom, aby informácie z nej mali dosah na tvorbu plánov chovu a lovu. Aby sa konečne odvíjali nie od jarných kmeňových stavov, ale od stavu prostredia, v ktorom zver žije. Pri zafarbovaní štvorčekov budeme brať údaje v prvom rade zo spomínanej kalkulačky, čo znamená, že ak vlastníci a obhospodarovatelia lesov použijú kalkulačku, nahlásia nám tým svoj problém a reálne údaje. Prostredníctvom kalkulačky tak môžu mať priamy dosah na poľovnícke plánovanie. Použitie kalkulačky sa teda dá chápať ako vykonanie ochranných opatrení. Ideálne by bolo, keby sme mali údaj od vlastníkov a obhospodarovateľov lesov aspoň z jedného porastu v každom štvorci podľa metodiky s presnosťou na jedno percento,“ povedal vo svojom vystúpení A. Gubka zo strediska Lesníckej ochranárskej služby, Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu.

V súčasnosti je pripravovaná novela zákona o poľovníctve. Vlastníci a užívatelia lesov chcú veriť tomu, že sa do legislatívy dostanú opatrenia, ktoré dokážu reálne prispieť k efektívnemu riešeniu dlhotrvajúceho problému škôd spôsobených zverou na mladých lesných porastoch.

Jozef Marko