Hájnikova žena má 130 rokov

Hájnikova žena vznikla v čase, keď Hviezdoslav pôsobil ako advokát v Námestove a často navštevoval spolu s manželkou kúpele v Oravskej Polhore, ktoré sú situované pod majestátnou Babou horou.

Hájnikovu ženu tvoril viac ako tri roky. Vychádzala postupne od roku 1884 do roku 1886 v Slovenských pohľadoch a následne sa dočkala aj knižného vydania. Na obale knihy je uvedený rok 1884, pretože vydavateľ predpokladal, že Hviezdoslav dielo dokončí v uvedenom roku a obálku dal natlačiť v predstihu.

Pri potulkách oravskou prírodou pod Babou horou sa neraz básnik aj so spoločnosťou zastavil v jednej z početných hájovní Oravského panstva.
„Hájovne tieto, v lesoch Oravského panstva v Kalužovke, vo Vysokom, v Borsuči, na Rovniach, sú švajčiarskemu štýlu podobné úhľadné domy. Hájnici, svojmu stavu primerane, nemajú sa zle. Dostanú deputát, majú pašu, držia viac kusov dobytka, i divočiny sa im ujde. Po rúbaniskách sa im rodí tlstý ovos, iskrica. Po nedeliach idú na raport k panskému horárovi na Polhoru. Hviezdoslav navštevoval častejšie hájovňu v Rovniach, tam poznal mladý pár hodných ľudí, prostých, ale ušľachtilých, ktorí urobili naň trváci dojem. Bol to hájnik Ľach so svojou ženou." Spomína Belo Klein-Tesnoskalský. Spočiatku bol Ľach hájnikom vo Vysokom. V čase, keď navštevoval Hviezdoslav kúpele, už sídlil spolu so svojou ženou Máriou v Rovniach. Prechádzka „Do Ľacha" patrila k častej a obľúbenej činnosti kúpeľných hostí. V roku 1928 vyšiel v Slovenských pohľadoch článok Po stopách Hviezdoslavových. Belo Klein tu opisuje stretnutie s hájničkou, ktorá v tom čase už žila ako vdova v rodičovskom dome neďaleko hájovne.
Opisuje ju ako vysokú ženu súmernej postavy, ktorej črty tváre i napriek vysokému veku prezrádzajú niekdajší pôvab. Aj napriek goralskému prostrediu hovorila čistou slovenčinou. Na Hviezdoslava si dobre pamätala a spomínala, že chodieval k nim do hájovne aj s pani manželkou. To, že bola inšpiráciou pre básnikovu hájničku Hanku, sotva tušila.

Kto bol inšpiračným zdrojom hlavných postáv Hájnikovej ženy je dodnes predmetom polemiky. Podľa jednej z verzií sa v postave Artuša stvárnil samotný básnik. Toto tvrdenie však vyvracia list Hviezdoslavovej ženy Ilonky Országhovej adresovaný Belovi Kleinovi:
„Na Váš dotaz vám iné sdeliť nemôžem, len toľko: áno, Ľachovci slúžili ako model k Hájnikovej žene, a môj drahý starinký začal na nej pracovať počas svojho pobytu na Polhore. Navštívili sme ich s nebohým Lokčánskym a Ľachová nám veľmi dobré placky napiekla. Ona bola pekná a inteligentná, starý Vedjel, jej otec, dal lepšie svoje dcéry vychovať, dal ich aj učiť tancovať, čo bolo vtedy mnoho. Či oni boli u nás, nepamätám. Ja som môjho drahého muža nakárala, ale on sa veľmi odhrýzal, že vzor k pánu Artušovi mu slúžil Jožko Csillaghy. On si držal, keď bol v Námestove podsudcom, jazdeckého koňa, a často v lete jazdil na Polhoru, a nepováč bol veľký milovník pekných neviest, nie je vytvorené, že i Ľachovej dvoril. Že by však k nejakému konfliktu bolo prišlo medzi ním a Ľachom, pochybujem."

Samotný vznik deja Hájnikovej ženy je opradený historkou, že tragická udalosť, ktorú básnik vykresľuje vo svojom veľdiele, sa skutočne stala počas jeho výletu na Babej hore a sám sa stal svedkom týchto udalostí. Básnik však túto historku popiera. Hviezdoslav v liste Jozefovi Svítilovi – Karníkovi z roku 1917 píše:

„Zaujímate sa o genezis mojej skromnej „hájničky"? Nuž, vývod o tom je ľahký a krátky. Invencia je čisto moja a scenéria kraj našej hornej Oravy, menovite okolie Babej Hory. Moji tehdajší dobrí známi a priatelia, áno, boli podkladali básni za predmet istú udalosť, ktorá sa sviedla počas výletu na Babiu Horu, na ktorom bol som i ja účastný; ale to je mylné, lebo o onej udalosti dozvedel som sa hodne pozdejšie, než ako osnova deja básne bola mnou smyslená a načrtnutá. Ovšem, ťahy u niektorých sú odkukané na živých osobnostiach, ako pri podobných prácach čerpáva sa zväčša z osobnej empirie. Toto je všetko, čo Vám môžem udať o vzniku samej básne."

Hájovňa pod Babou horou je situovaná v nádhernej krajinnej scenérii, ktorá je spätá s viacerými významnými osobnosťami. Hájovňa pochádza zo súboru tzv. rowlandovských hájovní, ktoré boli postavené na základe návrhu Williama Rowlanda. O niekoľko desaťročí neskôr, ako sa okolo prechádzal Hviezdoslav so svojou manželkou a priateľmi, sa v hájovni v Rovniach pod Babou horou, ktorá sa stala inšpiráciou pre Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu, narodil významný slovenský prozaik Milo Urban. Vnuk hájničky Márie Ľachovej – Vedelovej.

Hájovňa slúžila svojmu pôvodnému účelu v rámci Oravského komposesorátu a neskôr Štátnym lesom až do roku 1975, kedy bola prevedená do vlastníctva odboru kultúry ONV v Dolnom Kubíne.
Na počesť Hviezdoslavovho veľdiela vznikla v hájovni pod Babou horou v 70. rokoch 20. storočia literárna expozícia venovaná Hviezdoslavovej Hájnikovej žene. Neskôr pribudla aj expozícia venovaná Milovi Urbanovi. Jedno miesto v lone oravskej prírody sa stalo inšpiračným zdrojom pre dvoch velikánov slovenskej literatúry.

Zdroj: MY Oravské noviny