Čo bude s drevom?

   Silnú víchricu z polovice mája pomenovali lesníci podľa dátumu v kalendári Žofia. V lesoch napáchala podobné škody ako tá pred desiatimi rokmi. Vtedy zničila veľkú časť najcennejších tatranských lesov. Teraz je síce kalamita rovnomernejšie rozložená po celom území Slovenka, no opäť spadli zhruba tri milióny kubíkov dreva.

Ihneď po prírodnej katastrofe odhadovali lesníci z Tatranského národného parku (TANAP), že padlo stotisíc stromov. Konečné odhady zo záveru minulého týždňa hovorili o štvornásobku, čo je vyše 420-tisíc kubických metrov dreva.
   Štátne Lesy SR, ktoré obhospodarujú vyše polovice lesných porastov v krajine, odhadli, že na zemi leží zhruba polovica ich celoročných plánovaných ťažieb. Finálny odhad znel na vyše dva milióny kubických metrov. Ostatní súkromní vlastníci lesov zrátali škody na pol milióna kubíkov.

Na rozdiel od víchrice spred desiatich rokov boli menej postihnuté Tatry, no oveľa viac si to odniesol juh krajiny. Lesy SR majú najviac zasiahnutý gemerský závod s centrálou v Rimavskej Sobote, kde spadli tri celoročné ťažby. Veterná smršť pováľala viac listnatých lesov s prevahou buka. Lesy SR hlásia 1,1 milióna kubíkov dreva listnatých stromov a necelý milión kubíkov ihličnatého dreva.

Tohtoročná víchrica je zvláštna netradičným načasovaním pred letom, dosiaľ prichádzali ničivé vetry až po jeseni. Ekologické škody sú okamžite vyššie. So stromami spadli aj hniezda vtákov. Väčších škôd sa boja aj lesníci. Pred dekádou mali po kalamite na jej spracovanie celú zimu. Chlad kmene zakonzervoval. Pri teplejších letných mesiacoch hrozí rýchle zaparenie bukového dreva. To sa bude dať predať za lacnejšie do papierní, ale nie na píly. Na opätovné zalesnenie ostane lesníkom menej peňazí.
   Z pováľaných smrekov sa môžu stať základne na premnoženie podkôrného hmyzu, ktorý napáda aj okolité lesy. Ak bude veľmi teplé leto, podkôrniky môžu mať tento rok dve generácie. "Kalamitné drevo musíme spracovať čo najrýchlejšie," upozorňuje generálny riaditeľ Lesov SR Ctibor Határ. Štátny podnik presúva ťažobné kapacity do zničených lesov a všetky ostatné plánované ťažby zastavuje.

Otázne je, ako sa skončia spory medzi lesníkmi a ochranármi o tom, či po kalamitách treba drevo vyťažiť aj z najprísnejšie piateho stupňa ochrany. Pred dekádou ochranári nepustili lesníkov na desatinu zničených plôch TANAP-u. Následnej podkôrnikovej kalamite podľahlo v Tatrách ďalších zhruba osemtisíc hektárov lesov. Tento škodca vyčíňal aj v iných častiach krajiny. Medzi rokmi 2005 až 2010 sa tuzemské ťažby dreva vplyvom chrobačích kalamít držali príliš vysoko, medzi osem a pol až desiatimi miliónmi kubíkov ročne. Na štandardných sedemtisíc kubických metrov sa vracajú len v posledných rokoch.
   Hovorca Štátnych lesov TANAP-u Marian Šturcel podotýka, že aktuálna dohoda medzi šéfmi rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia lesníkom opäť nedovoľuje ťažiť v piatom stupni ochrany. Teraz tam však leží menej dreva ako pred dekádou. Ako hovorí M. Šturcel, okolo 20- či 30-tisíc kubíkov.

S rýchlym spracovaním kalamity chcú pomôcť aj slovenskí drevári. Bez ich odbytu by lesníci nemohli ťažiť naplno. "Drevo sme ochotní odoberať aj napriek ťažkej situácii s odbytom reziva. Naše fabriky majú teraz dreva na skladoch tak či tak dosť," hovorí sekretár Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník.
   Veľa dreva z kalamít môže od lesníkov odobrať ružomberská celulózka Mondi SCP. S finančne silným koncernom za chrbtom, juhoafrickým Mondi, si môže dovoliť nakúpiť dostatočné zásoby suroviny. Fabrika spracuje za rok až dva milióny kubíkov menej kvalitného vlákninového dreva.
   Významného odberateľa majú lesníci aj na kvalitnejšie bukové drevo. Ale iba potom, ako koncern Kronospan nedávno zmodernizoval pílu v Lehote pod Vtáčnikom.
   O plánoch vybudovať na Slovensku prvú veľkokapacitnú pílu na listnaté drevo na spracovanie 150-tisíc kubíkov ročne hovorí už dlhšie manažér z tohto biznisu Karol Vinš. "Jednorazový objem buka z kalamity ešte nie je na takýto projekt jasným impulzom. Tým by boli dlhodobo garantované dodávky dreva od Lesov SR a tie s takým niečím nerátajú," reaguje. Problémy s dodávkami kvalitného bukového dreva od Lesov SR má na svojej píle aj Kronospan. Ročne ho vie z najväčšej lesníckej firmy získať iba necelých 50-tisíc kubíkov. Kšeftári sa roja "Máme eminentný záujem, aby sa surovina spracovala v prvom rade v domácich spracovateľských kapacitách. Aby sa s ňou nekupčilo a nevyvážala sa do zahraničia," zdôrazňuje P. Zemaník. Viceprezident zväzu Milan Benco ho dopĺňa, že v biznise s drevom sa po kalamite začínajú objavovať noví hráči, ktorí by na nej chceli zarobiť v úlohe dočasných sprostredkovateľov. Drevárom to prekáža, lebo to predražuje cenu drevnej hmoty.

Po kalamite spred desiatich rokov sa do biznisu s drevom votrelo viacero nových firiem. Najmä vďaka kontaktom na politikov. Zarábali na lacnejšom dreve od štátu i maržiach od drevárov. Takýto klondike sa najvypuklejšie prejavil v liptovskohrádockom závode Lesov SR. Bez stopy odtiaľ vtedy zmizlo šesťsto kamiónov dreva a faktúry neboli zaplatené za ďalších dva a pol tisíca kamiónov.
   Šéf Lesov SR C. Határ nedávno drevárov upozornil, že keďže jeho podnik bude teraz ťažiť len v zničených lesoch a nie celoplošne, odberatelia budú drevo dostávať aj zo vzdialenejších lokalít, ako boli zvyknutí a ako je dohodnuté v zmluvách. Podnik mieni otvoriť odberateľské zmluvy a drevári môžu očakávať tlak na ceny v dôsledku prepravy na väčšie vzdialenosti. Drevári sa môžu obávať aj toho, že otvorenie zmlúv môže slúžiť na presmerovanie dreva do rúk iných spriaznencov. Kto odmietne lesníkom ústretovosť, môže o svoje objemy prísť. Podľa informácií TRENDU z prostredia biznisu s drevom môže stáť za snahou Lesov SR o otváranie zmlúv s odberateľmi aj to, že podnik si len nedávno našiel nových prepravcov dreva. Víťaz síce vzišiel z tendra, no vysúťažené ceny prepravy sa oproti tým predchádzajúcim zvýšili.

Drevári vidia problémy aj v Štátnych lesoch TANAP-u. Po kalamite spred desiatich rokov podnik vyhlásil na vyťažovanie zničených lesov transparentné súťaže. Firmy zaplatili za isté územia a potom už drevo predávali samy. Medzitým sa tento zvyk vytratil. M. Benco upozorňuje, že koncom vlaňajška, keď boli v Tatrách menšie kalamity, už štátna firma žiadne súťaže nevyhlásila.
   "Keď sme sa o toto drevo zaujímali, zo Štátnych lesov TANAP-u nám povedali, že ho dostali firmy, s ktorými sú už dlhšie spokojní. Na webovej stránke podniku sa zverejňujú obstarávania na rôzne drobnosti, no o predaji dreva tam nie je ani zmienka," vraví. Na poľskej strane Tatier sa podľa neho všetko drevo z kalamít súťaží, čo má vplyv aj na vyššiu cenu pre predajcu dreva. "Budeme sledovať, či podnik zverejní súťaže aspoň na najnovšiu tatranskú kalamitu," uzatvára M. Benco.
   Hovorca Štátoch lesov TANAP-u M. Šturcel tvrdí, že možnosťou vyhlásenia tendrov sa bude podnik zaoberať v najbližších dňoch: "Teraz však máme na zemi menej dreva ako pred desiatimi rokmi." M. Benco reaguje, že súťažiť treba aj o menšie objemy.

(Zdroj: Trend, 29.5.2014)