Analýza: Zastavenie spracovania kalamity má opačný dopad na podmienky existencie hlucháňa

I.

Pokles početných stavov hlucháňa hôrneho bol zaznamenaný už pred 370 až  400 rokmi (Hell P., 1992: Ochrana hlucháňa na Slovensku), aj keď podmienky a príčiny tohto „problému“ nie sú dostatočne známe. Jednoznačne a neomylne určiť príčinu znižovania populácie hlucháňa hôrneho (ťažba dreva) tak, ako sa uvádza v „Programe záchrany Hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758) na roky 2018 – 2022“ (ďalej len program) nie je vierohodné a je zavádzajúce, v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňujúce výsledok, ktorý samotný program sleduje.

Odhliadnuc od straty momentálneho, krátkodobého ekonomického benefitu z ťažbovej činnosti, program neuvažuje s dopadmi bezzásahového režimu na zdravotný stav, vitalitu, vývoj a vôbec existenciu porastov a to najmä prestarnutých, z pohľadu tohto programu vyhodnotených ako najvhodnejších pre populáciu hlucháňa hôrneho. Nerešpektovanie zásadných, principiálnych, generáciami odskúšaných pravidiel pre urýchlené spracovanie náhodných ťažieb najmä v smrekových porastoch bude mať a vo veľa prípadoch už aj má priamy dopad na dlhodobú likvidáciu biotopov, vhodných pre život hlucháňa hôrneho. Okrem straty prirodzeného úkrytu je podkôrnikovou kalamitou zlikvidovaný aj jediný zdroj potravy v zimnom období (Saniga M., 1992: Ochrana hlucháňa na Slovensku).

II.

Na grafickom zobrazení (obr.6a programu) je znázornená závislosť podielu ťažby a zániku tokanísk. Podobné grafické znázornenie je možné aplikovať na globálne otepľovanie, na množstvo zrážok, na emisie, na rast turistického ruchu, či neustále intenzívnejší zber lesných plodov, a preto je oprávnené konštatovať, že uvedený materiál je tendenčne zameraný. Pravidlo, že jedna príčina nemôže spôsobiť zásadnú zmenu v populácii hlucháňa hôrneho, platí aj v tomto prípade a je na škodu veci, že rozhodujúca pozornosť autorov programu je venovaná len ťažbovej činnosti. Ak včasnou a rýchlou reakciou pri spracovaní rôznych druhov kalamity nedokážeme zastaviť proces rozpadu horských smrečín, neurobili sme z dlhodobého pohľadu pre záchranu hlucháňa hôrneho nič.

Postupná likvidácia prestarnutých porastov bola spoločenská požiadavka, uplatňovaná už v lesných hospodárskych plánoch, neskôr v programoch starostlivosti o les. Snahou bolo zabezpečiť regulovaný, postupný prechod na modelové (normálne) zastúpenie vekových tried s cieľom vyhnúť sa skokovým veľkoplošným zmenám v prípade ich spontánneho krátkodobého rozpadu. Je pravdou, že v plnej miere sa to nepodarilo nielen vplyvom vzniku veľkých veterných kalamít v rokoch 1964, 1972, 1996, 2004 atď. (následne podkôrnikových), ale aj vplyvom uplatňovania zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (obmedzenia pre spracovanie, sprístupnenie a pod.).

Tvrdenie, že „Lykožrút presvetľuje tmavé lesy a vytvára vhodné podmienky pre rozmnožovanie hlucháňa hôrneho“ (str. 25 programu) je v priamom rozpore s tvrdením na str. 28 „V zime sa hlucháne na Slovensku zdržiavajú prevažne v smrekovom pásme, kde nachádzajú vhodnú potravu (viď nižšie) (Saniga 2005) a to v blízkosti tokanísk (Storch 1997). Počas zimy sa živia iba ihličím, ktoré je chudobné na energiu.“ . V súčasných podmienkach, kedy lesná prevádzka z rôznych dôvodov nestíha spracovať podkôrnikovú kalamitu, kedy sme svedkami obrovského až devastačného premnoženia podkôrneho hmyzu, počítať s tým, že lykožrút pozitívne ovplyvňuje populáciu hlucháňa hôrneho, je opovážlivosť a hazardovanie so smrekovými lesmi na Slovensku.

Priestorové nároky hlucháňa hôrneho, uvedené v programe, uvažujú s plochou od 132 až do 1 207 ha, ktorú hlucháň užíva v priebehu jedného roka. Z tohto uhla pohľadu sa aj maloplošné holoruby javia ako bezvýznamné. Saniga M., 1992: Ochrana hlucháňa na Slovensku : „Hlucháň je schopný prežívať v takých oblastiach, kde holoruby dosahujú maximálnu plochu do jedného hektára, ktoré sa teda veľkosťou blížia k vývratiskám a polomom v pralesových porastoch“.

Podobne ako ťažbová činnosť je v programe odsúdené aj sprístupňovanie lesných porastov, pričom je všeobecne známe, že uplatňovanie jemnejších spôsobov ťažby a dopravy dreva, prírode blízke obhospodarovanie nie je možné bez lesných ciest. Protirečivosť zásad uvedených v programe je tu zrejmá. Treba si však uvedomiť zásadné skutočnosti – lesná dopravná cestná sieť nie je príčinou vyrušovania hlucháňa hôrneho. Rušivý moment je doprava na lesných cestách. Ak by ich využitie slúžilo len lesnému hospodárovi, frekvencia dopravy a tým aj potencionálne vyrušovanie by boli minimálne a dajú sa načasovať tak, aby čo najmenej rušili tok a vyvádzanie mláďat. V súčasnej dobe sú lesné cesty využívané viac pre nelegálne aktivity (motorkári, štvorkolky, zber lesných plodov, snežné skútre a pod.). Zainteresovaným lesníkom je známe, že lesná cesta je miestom, kde hluchánie sliepky s obľubou vyvádzajú kurčatá, aby si po daždi alebo rannej rose usušili perie, lesná cesta je aj dostupným zdrojom gastrolitov pre dospelé jedince.

Nič nie je viac paradoxné (protirečivé), a to nielen v tomto programe, ale všeobecne v názoroch a stanoviskách ochrany prírody, ako problematika predátorov. Vopred neodborne určené, čo je škodlivé (komu a prečo?), a čo je hodné ochrany (prečo a do akej miery?), spôsobilo v celej ochrane prírody totálny chaos a to bez ohľadu na deklarované prehodnotenie chránených území, ktoré sa pravidelne vyskytuje v programových vyhláseniach jednotlivých vlád už od roku 1994 a doteraz sa neuskutočnilo. Medzi významných predátorov hlucháňa hôrneho patria vrana, sojka, jastrab, krkavec, líška, jazvec, kuna, divá mačka, medveď a diviača zver. 

Z pohľadu cieľa tohto programu sú nepochopiteľné a v konečnom dôsledku aj neakceptovateľné zásady, pravidlá a platná legislatíva, ktorá rovnako chráni predátora, ako aj ohrozený druh. Predpokladom účinného programu na záchranu hlucháňa hôrneho musí byť jednoznačná, striktnými pravidlami vymedzená, platnou legislatívou potvrdená a najmä nekontraproduktívna politika ochrany jednotlivých druhov. Veľká diferencovanosť podmienok Slovenska musí byť pretavená do stanovenia špecifických podmienok programu záchrany hlucháňa pre každé vytypované územie s úplným zainteresovaním lesného hospodára ako monitorujúci a zároveň výkonný orgán v jednej osobe, samozrejme za adekvátnu náhradu.

Program záchrany hlucháňa obhajuje bezzásahovosť stavom populácie hlucháňa v Kôprovej a Tichej doline, čomu sa dá už na prvý pohľad dosť ťažko uveriť. Podobná situácia, ale s výrazne horším koncom sa deje v lokalite Fabova hoľa. Celý priebeh z pohľadu viac ako 50-ročného sledovania hlucháňa v tejto lokalite opisuje vedúci lesnej správy Závadka n/Hronom. Pokiaľ v 70-tych rokoch minulého storočia možno situáciu hodnotiť ako normálnu (hospodárilo sa podľa platných LHP už vtedy s ohľadom na ochranu hlucháňa) aj čo sa týka spracovania náhodných ťažieb, stavu podkôrneho hmyzu, ale aj početných stavov hlucháňa hôrneho. Podmienky po roku 1990 sa diametrálne zmenili.

Tlaky zo strany ochrany prírody na znižovanie ťažby, zákaz spracovania cca 4 200 m³ veternej kalamity v roku 2004 boli iniciátorom úbytku hlucháňa v tejto lokalite. Nespracovaná kalamita v 5. stupni ochrany naštartovala extrémny nárast podkôrnikovej kalamity a praktický rozpad prírodnej rezervácie, zriadenej práve za účelom ochrany hlucháňa. Kým v spomínaných 70-tych rokoch minulého storočia spracovaním kalamity vznikali malé medzery, ktoré sa prirodzene stávali tokaniskami, v súčasnosti vzniknutá rozsiahla holina po nespracovanej kalamite absolútne nevyhovuje požiadavkám hlucháňa, a preto sa tam v posledných rokoch ani nevyskytuje. 

III.

 Záverom treba jednoznačne konštatovať, že zastavenie ťažby dreva a spracovania kalamity tak, ako je uvedené v programe, bude mať práve opačný dopad na podmienky existencie hlucháňa hôrneho. V prípade včasného nespracovania kalamity v smrekových, alebo prevažne smrekových porastoch, dôjde postupne najskôr k likvidácii potravinovej základne a neskôr po odumretí stojacich stromov aj k strate prirodzeného úkrytu. Kto môže, okrem lesného hospodára, po včasnom spracovaní kalamity vzniknutú holinu rýchlejšie zalesniť a spraviť prvý dôležitý krok k tvorbe potravinovej základne pre hlucháňa?

Program uvažuje o viacerých opatreniach, ktoré by sa mali uplatňovať s cieľom zlepšiť existenčné podmienky pre hlucháňa hôrneho. Zároveň si treba s plnou zodpovednosťou uvedomiť, že rozhodujúcu úlohu v praktickej realizácii účinných opatrení bude mať lesný hospodár. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné ošetriť požiadavku programu na plnenie určitých opatrení zákonom stanoveným právnym nárokom na kompenzáciu nákladov vrátane zvýšených mzdových nákladov.

Program záchrany hlucháňa hôrneho akoby nevidel a nebral do úvahy komplexnosť problematiky. Úzkoprsé zúženie riešenia, naviazané len na akoby jednostranné zlepšenie životných podmienok hlucháňa, neuvažuje v plnej šírke problematiky s dopadom na životné prostredie a všetky jeho zložky. Každé, v programe uvádzané opatrenie, okrem svojho hlavného poslania v súlade s cieľmi programu má vplyv na celé spektrum zložiek, činností, funkcií dotknutého prostredia, čomu nie je venovaná pozornosť. Stalo sa príznačným pre väčšinu opatrení zo strany ochrany prírody, že ich pôvodne ochranársky pozitívny zámer sa po čase prejavil negatívne a v mnohých prípadoch bol príčinou zániku samotného predmetu ochrany. Robiť v súčasnej dobe pokusy na prírode v intenciách pokus – omyl – ďalší pokus – omyl, je hazard s prírodou a s podmienkami života.

Hlucháň ako glaciálny relikt patrí medzi vývojovo najstaršie živočíchy nielen na Slovensku. Počas svojho postglaciálneho vývoja už čelil a odolal mnohým negatívnym vplyvom, čo sa bezpochyby odrazilo v jeho genetickom vybavení. Na druhej strane treba otvorene priznať, že tak ako množstvo iných organizmov ukončilo v priebehu tisícročí svoju existenciu, tak isto je to možné aj u hlucháňa hôrneho. Jednoznačne treba súhlasiť s využitím všetkých reálnych možností na jeho záchranu, ale ak si príroda vyžiada ukončenie jeho existencie, ani všetky naše opatrenia ho nezachránia. Veľkosť človeka spočíva aj v tom, že sa dokáže skloniť pred silou prírody veď časy, keď „Poručíme větru , dešti“ sú už za nami.

Záverečné slovo v týchto pripomienkach patrí Prof. J. Sládekovi, ktoré predniesol na seminári „Ochrana hlucháňa na Slovensku“ ešte v roku 1992. Podstata vyriešenia problému je vylíšenie chránených hlucháních oblastí za úzkej spolupráce medzi lesným hospodárom, poľovníkom a ochranou prírody. Význam poradia dôležitosti jednotlivých spolupracujúcich zložiek je viac ako dôležitý!!!

Autori: Ing. Karol Chvála, Ing. Stanislav Kubanda a Ing. Ján Švančara

Titulok: Lesmedium.sk