Ako pracuje lesný internet

Stačila len malá slovná hračka a vedci zrazu mali v rukách skvelý, a ešte k tomu aj vtipný názov pre fenomén, ktorý skúmali. Inšpirovali sa názvom hypertextového internetového informačného systému, teda World Wide Webu. Biológovia však nehovoria o internete, ale o prírode, tak slovíčko „world" vymenili za „wood" , teda v preklade drevo či les. Stromy si statusy nepíšu, na svojich sociálnych sieťach však komunikujú po svojom. Spôsobov, akými si rastliny medzi sebou vymieňajú informácie, je viacero.

Prvý z rastlinných komunikačných procesov vnímate aj vy. Ide napríklad o tie situácie, keď zacítite vôňu čerstvo pokosenej trávy či odtrhnutej bylinky. Látky, ktoré v momente ohrozenia rastlina vylúči do vzduchu, nie sú primárne určené pre človeka. Informáciu o tom, že ju ktosi napadol, posúva ďalším rastlinám. Podobná situácia sa zopakuje aj pri napadnutí škodcom. Vedci tvrdia, že molekuly látky fungujú ako varovanie. Rastliny rovnakého, a niekedy dokonca aj iného druhu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti miesta, sa tak stanú menej zraniteľnými - vytvoria si látky, ktoré škodcov od útoku odradia. Napríklad tak, že do svojho tela rastlina vylúči toxín, ktorým sa stane ťažšie stráviteľnou.

Vedci dokonca hovoria o tom, že látky, ktoré vylučujú rastliny jedného druhu na jednom mieste, a látky, ktoré vylučuje rovnaký druh v inej lokalite, sa líšia." „Vyzerá to teda tak, že vo svojej reči majú dokonca aj regionálne dialekty," hodnotí zistenie podľa webu Science Alert profesor rastlinnej biochémie na Westminsterskej univerzite Stuart Thompson.
Údajne sa takto podarilo rastlinám komunikovať medzi sebou náhodou. Nemecký botanik Martin Heil a mexická biotechnologička Rosa María Adame Alvarezová v štúdii zverejnenej v žurnále Biology Letters tvrdia, že sa schopnosť vyvinula z toho, že jedna časť rastliny chcela posielať vzduchom látky do jej inej časti.

Vylučovanie látok do vzduchu však nie je jediným komunikačným systémom. Podľa autora novej knihy The Hidden Life od Trees Petra Wollhebena druhú sociálnu sieť predstavuje podhubie. Tvrdí, že korene rastlín sa do istej miery podobajú na ľudské nervy. Zaznamenávajú chemické aj elektrické signály. Informácie o bolesti či nebezpečenstve si z nich dokážu prenášať práve prostredníctvom húb. Aj hubám sa oplatí, aby spájali čo najviac rastlín, kŕmia ich totiž cukrom. Kým budú žiť stromy, budú žiť aj huby. Ak sa informácia o nebezpečenstve od jednej rastliny k druhej nedostane, poškodí či zabije to nielen ju, ale aj časť podhubia. V tomto prípade však nejde len o komunikáciu na krátku vzdialenosť, ako to bolo pri vzduchu. Podhubie dokáže spájať aj väčšie oblasti.
Systém je jednoduchý - rastlina, ktorá je na sieť podhubia napojená, informáciu dostane a dokáže sa podľa nej zariadiť. Rastlina, ktorá na Wood Wide Webe a hubovej sociálnej sieti pripojená nie je, žiadnu informáciu nedostane.
Zdroj: MY Noviny stredného Považia