Keď dvaja hovoria to isté, nie je to vždy to isté

Glosa

Na začiatku netradične použijem vetu rímskeho senátora Cornelia Tacita, ktorá je v úvode jeho najznámejšieho diela Annales (Anály), kde deklaruje maximálnu objektivitu pri opise dejín vlád rímskych cisárov (približne roky 54 až 117 po Kr.). Tie slová by mal mať každý na zreteli, pokiaľ chce objektívne posúdiť problém. Tacitova veta znie: Sine ira et studio (bez hnevu a zaujatosti). My, lesníci sme v určitých smeroch konzervatívni, prispôsobujeme si pojmy pre podporu svojich doterajších názorov aby sme mali v diskusii „navrch“. Realita je iná, mali by sme s určitou mierou vnímania zmenenej klimatickej situácie byť náchylní viac akceptovať poznatky, ktoré odrážajú zmenený stav v lesoch. Staré známe, že kto s čím celý život alebo podstatnú časť života robí,tým je poznačený sa vždy prejavovalo a prejavuje pri názoroch na riešenie problémov v lesníctve. Lesný ekosystém je zložitý, sporiť sa môžeme o jeho pochopenie na rôznej úrovni, no nemali by sme v prvom rade zabúdať na používanie len skutočne reálnych poznatkov o lesnom ekosystéme a pojmov, ktorých obsah by mal byť pre každého lesníka jasný a obsahovo viacmenej totožný. Glosa sa týka PBHL, koncepcie, ktorá je u mnohých zjednodušovaná, zaznávaná, ale na strane druhej aj preceňovaná.

Prírode blízke obhospodarovanie je založené na maximálnom rešpektovaní prírodných zákonitostí lesného ekosystému tak, aby jeho ovplyvnenie pestovnými zásahmi malo za cieľ zachovanie lesa v prirodzenom, resp. málo vzdialenom stave od prirodzeného lesa. Táto pestovná koncepcia rešpektuje ekologicky prípustné stupne odchýliek od potenciálneho pôvodného lesného spoločenstva, t.j. od prírodného lesa. Odchýlky sa týkajú drevinového zloženia, porastovej výstavby, vekovej a hrúbkovej štruktúry, drevnej zásoby daného lesného ekosystému. Zdôrazňujem, že základom pre formovanie štruktúry porastov je rešpektovanie a uplatňovanie teórie o zákonitostiach rastu a vývoja jednotlivých stromov a celých porastov. Ide o procesy autoredukcie, výškovej a tvarovej diferenciácie a procesy prirodzenej obnovy, ktoré sú organicky previazané v cyklickom modeli. Využitie týchto procesov je viazané na momentálne konkrétny typ porastovej štruktúry. Sú hraničné situácie ako príklad uvádzam obnovne rozpracovaný porast zo zostatkovou obnovnou dobou, kedy môžeme uvažovať o prestavbe následného porastu s prvotným využívaním procesov autoredukcie.

Proces diferenciácie sa týka vlastností, rastových schopností a vonkajších znakov jedincov dreviny, resp. drevín na určitom stanovišti. Diferenciácia sa prejavuje pri hrúbkach, výškach stromov, tvare kmeňa a koruny u tej istej dreviny v rovnakom veku. Hodnoty jednotlivých kvantitatívnych znakov majú svoje variačné rozpätie.

Proces prirodzeného samozrieďovania je výsledkom vzájomnej súťaže jedincov tej istej dreviny, alebo rôznych drevín zastúpených v poraste o rastový priestor. Uvedený proces má rôznu intenzitu, ktorá je závislá od hustoty porastu, produkčnej schopnosti stanovišťa, svetelných nárokov drevín a od medzidruhových, resp. vnútrodruhových konkurenčných vzťahov. Ak sa takýto proces ponechá dlhší čas bez regulácie, dochádza ku tvorbe horizontálneho zápoja s redukciou podstatnej časti kvalitných jedincov a stromov ktoré tvoria kostru stability z porastu. Procesy diferenciácie a autoredukcie (autoregulácie) prebiehajú automaticky a sú vnútornou vlastnosťou každého lesa, výsledkom je jeho štruktúra. V záujme prestavby lesa na prírode blízku štruktúru je potrebné procesy diferenciácie a autoredukcie usmerniť cez systematicky a cieľavedome uplatňovaný výber. Tento výber musí v určitej etape vývoja porastu významne prerušovať zápoj so zámerom postupného časovo dlhého obdobia naštartovania a uplatnenia regeneračných procesov. Cyklický model PBHL používa proces prirodzenej obnovy ako organickú súčasť striedania generácie lesa. Prírodné procesy a časovo uplatňované zásahy ktoré ich využívajú vytvárajú postupne plošne, výškovo, hrúbkovo a vekovo diferencovaný les, ktorý je definovaný ako mozaikový resp. trvalo viacetážový.

Prírode blízke lesné hospodárenie je programom so širšie vymedzeným cieľom obhospodarovania lesov. Nie je zamerané na jeden určitý hospodársky typ lesa ani viazané na jeden hospodársky spôsob, s výnimkou holorubného. Vylučuje každé úplné odkrytie pôdy, pričom sa trvalo zachováva podstata lesa ako uceleného lesného spoločenstva s prirodzenou štruktúrou. Všetky pestovné opatrenia sú zamerané na to, aby sa zachoval, alebo opäť dosiahol prirodzený les. Objektom ťažby je strom, nie celý porast. Plošný a časový poriadok je podriadený biologicko-produkčným kritériám jednotlivých stromov a funkčne požadovanej štruktúre porastu. To je základný rámec koncepcie PBHL, v ktorom by sme sa mali verbálne a písomne pohybovať, formulovať svoje názory resp. praktické skúsenosti.

V živote nikdy nebudene názorovo uniformní, ale snažme sa byť v diskusii spravodliví a objektívni k sebe, voči druhým, no predovšetkým ku lesu. Pracovné postupy PBHL sú na svete, ak sú neúplné treba ich vecne doplniť, legislatívne je tento proces zakotvený v lesnom zákone. Proces prestavby porastov používaním tejto pestovnej koncepcie je zmysluplný a pomaly napreduje. Skúsme si osvojiť definície a pojmy tejto koncepcie a ak sa pri praktickej realizácii vyskytnú problémy alebo nezodpovedané otázky, nezhŕňajme ich z pomysleného lesníckeho stola, ale dajme ich na papier. Kritická diskusia nie je len formálny rozhovor, ale kľúčová súčasť vedeckej metódy, musí sa opierať o dialektiku s rešpektovaním získaných a následne prakticky overených vedeckých poznatkov. Vidím reálnu možnosť, že v podstatných veciach by sme sa mohli vedieť zhodnúť a nepôsobiť navonok ako fragmentácia malých skupín, ktoré sa aj v základných názoroch na les navzájom negujú. Neosoží to ani lesu, ani nám ako lesníckej komunite. Vzájomný dialóg, rešpekt a vecný prístup býva obyčajne dobrý začiatok.

Milan Saniga, prof. em. TU Zvolen