Lesná pedagogika je pre všetkých
Milan Chudý pristupuje k deťom tak, aby o prírode rozmýšľali
Stretli sme sa v Lesnej škole Hlinné pri Košiciach, ktorú tunajší mestskí lesníci otvorili v roku 2018. 59-ročný Milan Chudý, vedúci Strediska výroby štiepaného dreva v Mestských lesoch Košice, získal certifikát lesného pedagóga po absolvovaní kurzu v Národnom lesníckom centre v roku 2010, takže má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Rád sa s nami o ne podelil popri tom, ako sa dve hodiny venoval 22 deťom z materskej školy, ktoré prišli v sprievode štyroch učiteliek do prekrásneho lesného prostredia neďaleko známeho strediska prímestskej rekreácie, v ktorom končí trasa Detskej železničky a ktoré poznajú Košičania pod názvom Alpínka.
Na úvod stretnutia Milan Chudý hovorí, že sa snaží viesť deti tak, aby sami rozmýšľali a nachádzali odpovede na to, čo sa ich pýta. Napríklad o tom, ktoré zvieratá vydávajú zvuky, aké im púšťa z prehrávača. „Deti z vidieka dlhšie udržia pozornosť a sú pokojnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré žijú v meste. Je vidieť, že sú s prírodou viac späté, majú k nej bližšie. Pre ne nie je takou vzácnosťou ako pre mestské deti, keď sa ocitnú na tunajšej lúke. Samozrejme, rozdiely sú aj vo veku detí. Zisťujem, čo ich zaujíma a potom to rozvíjam. Keď vidím, že záujem o tému nemajú, skúsim niečo iné, netrápim ich.
Čo sa týka žiakov základných škôl, väčšinou k nám chodia žiaci prvého stupňa. Všetko závisí od záujmu škôl, od rozhodnutia učiteliek. Na druhom stupni učí každý predmet iná, takže je problematickejšie dohodnúť sa a zobrať deti k nám. Záujem o stretnutia s nami, lesnými pedagógmi, prejavujú aj seniori z denných stacionárov a rôzne organizácie a inštitúcie,“ vysvetľuje M. Chudý.
So staršími deťmi nadväzuje kontakt tak, že sa ich na začiatku stretnutia v lese opýta, o čo majú záujem. Väčšinou ich zaujíma to, čo vidia a počujú v médiách. V súčasnosti teda dominuje téma výskytu medveďov a deti majú množstvo otázok. Niektoré sa boja prísť na Hlinné, lebo rodičia im doma povedali, že v tunajších lesoch sú medvede. Lesníci ich potom upokojujú a vysvetľujú im, že naše najväčšie šelmy sa stávajú problémom v oblastiach, kde je zaznamenaný ich zvýšený výskyt.
Lesná spedagogika má zmysel
Pýtam sa Milana Chudého, či má podľa jeho názoru zmysel venovať čas a energiu ako vyškolený lesný pedagóg deťom z materských a základných škôl, ktoré sa neskôr na stredných školách dostávajú pod silný vplyv antilesníckych názorov na sociálnych sieťach. „V žiadnom prípade si nemyslím, že za tri hodiny, strávené s deťmi v lese, nastavím ich myslenie a pohľad na dianie v lese tak, že sa neskôr nezmení. Zmysel našej práce vidím v tom, že dávame možnosť školám, aby zobrali deti do lesa.
Viete, iné je, keď kolegovia z Vysokých alebo Nízkych Tatier majú v dolinách dve dediny, v nich sú školy a krúžky a pár detí, s ktorými môžu lesní pedagógovia postupne roky pracovať. My pracujeme s deťmi z druhého najväčšieho mesta na Slovenska, ktoré sú zvyknuté chodiť s rodičmi do veľkých nákupných centier, nie do prírody.
Keď mi volajú, aby som prišiel do školy, kde chcú spojiť v telocvični štyri – päť tried a ja by som sa im mal venovať, tak to odmietnem. Nie som animátor, aby som zabavil sto detí naraz. Pozvem ich k nám, do lesa, aby prišli žiaci z jednej triedy a ja ich budem sprevádzať po lese. Samozrejme, chodíme za deťmi do nemocnice, lebo tie nemôžu ísť do lesa, tak sa snažíme kúsok lesa priniesť k nim.
Myslím, že robiť lesnú pedagogiku má veľký význam aj pre učiteľky, ktoré sprevádzajú deti. Dozvedia sa také informácie, ktoré ich prekvapia. Učiteľky ich potom môžu vhodne odovzdať deťom. A druhá vec – nesnažíme sa deti učiť, aby spoznávali v lese dreviny, rastliny, pretože to sa budú učiť v škole, podľa toho, aký odbor si vyberú. Možno niektorí budú dendrológovia alebo botanici.
Mojou úlohou je priblížiť deťom vzťahy v prírode, aby v lese porozumeli tomu, prečo sú napríklad tráva a listy na stromoch zelené. Aby vnímali to, čo vidia v lese v súvislostiach, aby porozumeli tomu, ako to v prírode funguje. Hovorím im, čo znamenajú letokruhy v dreve a aké je dôležité pre strom lyko, kôra a drevo. Aký význam majú drobné živočíchy, ktoré voľným okom ani nie je vidieť, pre rozklad mŕtveho dreva alebo uhynutého zvieraťa. Že každý živočích, každá rastlinka, majú v lese svoj význam,“ odpovedá M. Chudý.
Tento prístup dokumentuje aktivitou, kedy sú deťom rozdané lístky z dreva. Na jednej strane má znázornené žilky, na druhej strane je hladký. Deti ich majú potierať živými zelenými lístkami, čo majú okolo seba, až budú z jednej strany, na ktorej sú žilky, tiež zelené. Vtedy im Milan Chudý trpezlivo a názorne vysvetľuje, čo znamená zelená farba pre každú rastlinu.
„Nemáte farbičky? Nevadí, zoberte si zelený lístok, požmulkajte si ho v ruke a potrite ním drevený lístok. Vidíte, koľko zelenej farby je v tých živých lístkoch? A teraz mi povedzte, akú farbu majú kvietky. Žltú, fialovú, červenú, však? A prečo si myslíte, že kvietky majú iné farby ako zelenú? Áno, správne, kvietky musia vidieť včielky. Keby neexistovali, bolo by to veľmi ťažké.
A myslíte, že existujú aj zelené kvietky? Áno, existujú. A kto ich opelí, keď ich včielky nevidia? Zapamätajte si, že im stačí na opelenie vietor. Nepotrebujú hmyz. A myslíte, že napríklad žltými kvietkami zafarbíte druhú stranu lístka? No, choďte, natrhajte si na lúke púpavy a potrite nimi druhú stranu lístkov z dreva,“ komunikuje s malými deťmi Milan Chudý.
V Mestských lesoch Košice denne prirastie 272 kubíkov dreva
Mestské lesy Košice majú vyškolených cca desať lesných pedagógov, ktorí sa venujú deťom popri svojej práci. Niektorí sú aktívni, niektorí menej. Vypomáhajú si v prípade zvýšeného záujmu škôl. V sezóne dvaja najaktívnejší, Milan Chudý a Róbert Belan, venujú čas deťom v rámci lesnej pedagogiky dokonca dvakrát do týždňa.
Počas minulého roka absolvovali 21 vychádzok do lesa a s aktivitami lesnej pedagogiky oboznámili približne 1 000 ľudí. Podľa slov M. Chudého pripadá z tohto počtu na deti materských škôl a prvého stupňa základných škôl po 25 percent, ďalších 25 percent tvoria seniori a takisto zhruba 25 percent hromadné podujatia rodín s deťmi, zamestnancami firiem a organizácií.
„Lesná pedagogika je pre všetkých, nielen pre deti. Ľudia chodia do lesa relaxovať, na huby, ale nezvyknú sa zamýšľať nad tým, čo v lese vidia a prečo to tam je. Nevnímajú nutnosť obnovy a výchovy lesa, niektorí nemajú problém tvrdiť, že les ani nepotrebuje lesníkov. Opýtam sa ich, čo by sa podľa nich stalo, keby sme prestali v lese rúbať. Nuž, podľa nich by bol všade krásny les... Iste, o dvesto - tristo rokov, ale čím nahradíme drevo, ktoré získavame z lesa? Umelou hmotou, železom?, odpovedám protiotázkou.
Keď im poviem, že v lesných porastoch na území, obhospodarovanom Mestskými lesmi Košice, denne prirastie až 272 kubíkov dreva, teda každý jeden deň, sú prekvapení. Vysvetľujem im, že my, lesníci sa snažíme pre spoločnosť pestovať rovné stromy, aby z nich mohli byť vyrobené rôzne užitočné produkty. Aby uhlík, viazaný v strome, bol uložený ďalšie desiatky rokov v krásnych výrobkoch z dreva. Myslím, že v súčasnosti verejnosť už začína vnímať lesnícku prácu inak ako pred niekoľkými rokmi. Určite pozitívnejšie,“ dodáva Milan Chudý.
Áno, súhlasím, lesníci začali s verejnosťou komunikovať aktívnejšie ako doteraz a ukazovať im, čo robia v lesoch a prečo je ich práca dôležitá. Miska váh verejnej mienky sa však iba pomaly nakláňa v prospech lesníckej pravdy. Lesníctvo skrátka potrebuje okrem iného ešte viac takých aktívnych komunikátorov, ako je Milan Chudý.
Jozef Marko
