EUDR – ako to vidím ja...

Nie som právnik, ani lesník. Neviem presne, ako sa pripravuje ťažobný plán, nedokázal by som zodpovedne odhadnúť výšku porastu a ak by ste mi dali do ruky lesný traktor, nevedel by som ho ovládať. Ale viem rozmýšľať, pýtať sa a aj vycítiť, keď sa niečo dôležité chystá zasiahnuť do práce ľudí, ktorí sa v lese skutočne vyznajú a čo môže zásadne ovplyvniť realitu tých, ktorí lesom žijú.

A práve to sa deje teraz s EUDR – nariadením Európskej únie, ktoré má za cieľ bojovať proti globálnemu odlesňovaniu. Na prvý pohľad to znie vznešene. Regulácia si kladie za cieľ, aby produkty ako drevo, kakao či hovädzie mäso, ktoré vstupujú na európsky trh, nepochádzali z nezákonne odlesnených území. To všetko s cieľom chrániť životné prostredie a podporiť udržateľné hospodárenie.

Ale čím viac sa do EUDR človek ponára, tým viac zistí, že nejde len o globálne ciele. Ide o veľmi konkrétne povinnosti – napríklad pre vlastníkov lesa a spracovateľov dreva. A tie môžu byť, bez preháňania, poriadne tvrdým orieškom...

Lesníci a spracovatelia dreva s napätím sledujú nový „lesný“ fenomén z Bruselu: EUDR, teda Nariadenie EÚ o odlesňovaní. Znie to ušľachtilo – ale aj komplikovane. Zvlášť pre tých, ktorí denne zápasia skôr s podkôrnikovou kalamitou než s geolokačnými polygonmi a satelitnými snímkami.

Od 30. decembra 2025 má EUDR vstúpiť do ostrej platnosti. Povinnosti budú mať takzvaní „operátori“ – teda firmy a organizácie, ktoré budú dané komodity uvádzať na trh alebo ich vyvážať z EÚ. To zahŕňa aj vlastníkov lesa a prvotných spracovateľov dreva, pokiaľ ich činnosť presahuje prah „nekomerčnosti“.

A že tých povinností nebude málo – to už vieme. Budeme musieť určovať GPS súradnice každého pozemku, z ktorého drevo pochádza, dokumentovať jeho „deforestáciou nepoškvrnený“ pôvod, archivovať dáta päť rokov, a ak sa niečo pokazí – môžeme čeliť sankciám vo výške až 4 % z obratu. A čo je najdôležitejšie – nebude stačiť dobrá vôľa. Dôležité budú dôkazy.

Ale – a tu prichádza prvé slovenské príslovie na scénu – „Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí.“ Aj samotná Európska komisia v apríli tohto roku zverejnila aktualizované FAQ k EUDR, kde priznala, že mnohé detaily zostávajú nedoriešené. Stále nie je úplne jasné, ako bude fungovať informačný systém, kto bude niesť zodpovednosť v zložitých prípadoch (napr. pri kompozitných produktoch), a najmä – ako si malé a stredné podniky poradia s obrovským objemom administratívy.

Navyše, čím viac sa EUDR rozoberá, tým viac platí staré známe: „Sto ľudí, sto názorov.“ Jeden tvrdí, že to bude konečne nástroj na zrovnoprávnenie férového trhu s drevom. Druhý sa obáva, že to bude likvidačné pre menších producentov. Tretí varuje, že spracovatelia dreva môžu začať obchádzať trh EÚ, lebo ich nové podmienky odradia.

Niektoré krajiny aktívne hľadajú spôsoby, ako sa s novými pravidlami vyrovnať. Napríklad v Holandsku sa EUDR označuje ako „Ontbossingsverordening“ a podniky tam aktívne pracujú na implementácii systému sledovania pôvodu dreva. V Nemecku sa kladie dôraz na digitalizáciu procesov, aby sa minimalizovala administratívna záťaž pre malé a stredné podniky. Francúzsko zase skúma možnosti, ako zosúladiť EUDR s existujúcimi environmentálnymi predpismi, aby sa predišlo duplicite povinností.

Fínsko, ako krajina s rozsiahlym lesným hospodárstvom, sa zameriava na využitie existujúcich certifikačných systémov na preukázanie súladu s EUDR. Fínske lesnícke organizácie aktívne spolupracujú s Európskou komisiou na vytvorení efektívneho systému sledovania pôvodu dreva, pričom sa spoliehajú na už zavedené mechanizmy, ako je PEFC a FSC certifikácia. Estónsko, ako krajina už teraz s vysokou mierou digitalizácie, sa naopak snaží zjednodušiť administratívne procesy tým, že podporuje ešte vyššiu mieru digitalizácie cez ďalšie automatizované systémy evidencie pôvodu dreva a digitalizáciu dokumentácie, aby sa minimalizovala záťaž pre menšie podniky.

Každá krajina sa snaží nájsť rovnováhu medzi ochranou lesov a udržateľnosťou drevárskeho priemyslu – a práve tu sa ukazuje, že jednotný európsky prístup môže byť výzvou.

A tak prichádza čas tretieho príslovia, ktoré by mohlo byť mottom dnešných dní: „Dočkaj času ako hus klasu.“ Je múdre nepanikáriť, ale ani nezatvárať oči. Zatiaľ čo Brusel dolaďuje detaily, vlastníci lesa a spracovatelia by mali využiť čas na prípravu – na zmapovanie pôvodu dreva, zber dát, konzultácie s odborníkmi či zváženie, kto bude „operátorom“ v ich prípade. Rozumné je nerobiť unáhlené rozhodnutia – napríklad o zmene obchodného modelu či ukončení exportu. EUDR má potenciál zmeniť hru – ale zatiaľ je to len rozostavané ihrisko.

Na záver: nie, EUDR nie je strašiak v kroví, ale ani zázračný všeliek. Je to výzva. A ako pri každej výzve platí – najhoršie, čo môžeme spraviť, je nečinne stáť alebo bezhlavo utekať. Radšej si sadnime pod strom, prečítajme si, čo vlastne rastie v tých paragrafových letokruhoch – a až potom sadnime za stôl s rozvahou. Lebo ani hus sa ku klasu nedostane hneď. Ale keď vyčká, hladná nebude. 

Andrej Legiň