TÝŽDŇOVKA: Keď fortieľ lesného robotníka ostáva v rodine a ako sa pri práci v lese navzájom dopĺňajú starší a mladší. Nasledovaniahodný príklad zastabilizovania osvedčených partií
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Nedávno som sa spoločne s riaditeľom spoločnosti Lesy mesta Spišská Nová Ves Ing. Jánom Novákom a odborným lesným hospodárom Ing. Ľubomírom Kubičárom stretol v lesných porastoch s členmi troch partií v ťažbovej činnosti. Mestskí lesníci s nimi spolupracujú dlhodobo a sú s ich prácou spokojní. Lesní robotníci pochádzajú z tunajšieho regiónu, partie vedú skúsení ľudia s vyše tridsaťročnou praxou v ťažbe a približovaní dreva. Bonusom je, že svoje skúsenosti odovzdávajú o generáciu mladším nasledovníkom – v dvoch prípadoch dokonca svojim synom. Každá partia je svojská, ale všetky spája silný vzťah k prírode, lesu a k práci v lese. Všetci sa zhodujú, že bez neho by túto náročnú a nebezpečnú prácu robiť nemohli.
57 ročný otec Bohuš Klein a 31 ročný syn Maroš Klein robia s traktorom a koníkmi spoločne už desať rokov. Bohuš Klein je pritom už štvrtou generáciou tejto rodiny, ktorá pracuje v lese s koňmi. V súčasnosti chová dvoch koníkov a väčšinou ich využíva v prebierkach, ale aj všade tam, kam sa s traktorom nedostane. Mladá kobylka dovŕšila v máji tri roky a začína s výcvikom. Sedemročný valach z Muráňa dostane podľa slov Bohuša Kleina postroj a ide sa do roboty.
Keď som sa opýtal, čo ich v lese pri ťažkej a riskantnej práci lesného robotníka stále pevne drží, otec Klein odpovedá: „Človek to má skrátka v sebe. Či je pilčík, kočiš alebo traktorista, musí mať k prírode a lesu silný vzťah. Mne sa páči ťahať drevo s koníkom, keď mi nad hlavou spievajú vtáčiky. Je to príjemný pocit. Iste, stáva sa všeličo. Postroje sa potrhali, kone popadali, večer som prišiel domov a povedal som si, že už na to kašlem. Ale ráno som vstal, nakŕmil kone a išiel som znova do roboty. Pracujem v hore už od roku 1990, mám astmu, ale som rád, že lekár ma dal dokopy a ja môžem ešte s koníkom porobiť, koľko vládzem.“
57 ročný Miroslav Forberger a jeho 23 ročný syn pracujú vo dvojici s harvestorom a vývozkou. Otec Forberger pracuje s malou vývozkou fínskej výroby šesť rokov. Nakladá na ňu 8 – 10 kubíkov. Hovorí, že by mohol naložiť aj viac, ale nechce ju priveľmi zaťažovať. „Žijem v Spišskej Novej Vsi a v týchto lesoch pracujem už 33 rokov, poznám v nich každý porast, každú lesnú cestu. Syna som odmalička viedol k tejto práci, veď už ako jedenásťročný si vyskúšal ťahať drevo s traktorom a gelbovať ho na sklade.
Teraz pracuje ako operátor harvestora a ja som rád, pretože harvestor je oveľa bezpečnejší ako keď drevorubač pracuje s motorovou pílou. Mal som ťažký úraz, viem, aké to je a preto už s pílou robiť nechcem,“ vysvetľil Miroslav Forberger.
„V týchto rodinných partiách je to tak, že otcovia majú bohaté pracovné skúsenosti a ich synovia majú zasa mladícky elán, ktorým ich posúvajú dopredu, takže sa navzájom výborne dopĺňajú. Starší niečo odovzdá mladšiemu a mladší staršiemu v partii,“ povedal Ing. Ján Novák.
Od riaditeľa Lesov mesta Spišská Nová Ves Ing. Jána Nováka som sa tiež dozvedel, že táto spoločnosť spolupracuje s okolitými subjektami, ako sú Mestské lesy Levoča, Mestské lesy Dobšiná, Správa Národného parku Slovenský raj a niekoľko menších urbárov ako napríklad v Hnilčíku, na zastabilizovaní osvedčených miestnych partií v ťažbe a približovaní dreva.
Lesníci navzájom komunikujú a dohodnú sa na zosúladení naplánovaných zásahov do porastov tak, aby mali partie lesných robotníkov, ktoré odvádzajú kvalitnú prácu a dlhodobo je s nimi spokojnosť, celoročne v tomto regióne dostatok práce. Myslím, že to je nasledovaniahodný príklad na prospech lesa, lesníkov aj lesných robotníkov.
Článok o tejto téme si budete môcť prečítať v časopise LES & Letokruhy.
Jozef Marko

















