QUO VADIS OLH?

V prvom tohtoročnom vydaní časopisu LES & Letokruhy si môžete v rubrike ANKETA prečítať názory viacerých skúsených lesníckych osobností na súčasné postavenie kľúčovej pracovnej pozície v lesníctve – odborného lesného hospodára (OLH). Odpovedali na otázku: V roku 1994 bol ustanovený inštitút OLH, aké je podľa vás po 30-tich rokoch jeho postavenie v lesníctve a čo je podľa vášho názoru potrebné urobiť, aby plne zodpovedalo jeho významu pre les a spoločnosť.

K tejto dôležitej téme sa chceme v priebehu roka 2025 ešte vrátiť. V tomto komentári sa k nej krátko vraciam zacitovaním z článku, ktorý v roku 2011 publikovali na portáli Lesmedium.sk vtedajší členovia Predstavenstva Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan a Jozef Zlocha. Svoju úvahu nazvali príznačne: Ako ďalej s odborným lesným hospodárom?

„Neriešenie problému nevyhodnotenia vhodnosti spôsobu odborného obhospodarovania lesov v súčasnej dobe na existujúci vlastnícky stav a situáciu v našej spoločnosti, má za následok nespokojnosť a kritizovanie inštitútu OLH, ba až reči o jeho nepotrebnosti a zrušení. Názory sú rôzne a tento článok nemá za cieľ vyriešiť uvedenú problematiku, ale vyvolať konštruktívnu diskusiu a to nielen na pracoviskách, ale po celom Slovensku, a podnety uviesť na stránkach nášho odborného časopisu alebo na internete ako podklad pre nájdenie vhodného riešenia do pripravovanej zmeny v lesníckej legislatíve.

Je problematické určiť od stola perfektne fungujúci spôsob a to najmä z dôvodu, že by jeden model mal vyhovovať rôznym druhom vlastníctva, rôznym veľkostiam lesného majetku, špecifikám hospodárenia, pestrosti Slovenska, ale hlavne rôznosti prístupu ľudí. Ani dnes platný spôsob odborného obhospodarovania lesov by nebol celkom zlý a nefunkčný, keby bol dodržiavaný zákon, keby všetci OLH dodržiavali svoje povinnosti a keby štátna správa lesného hospodárstva dôsledne a dôrazne vyžadovala napĺňanie zákona a jeho porušovanie v zásadných otázkach riešila nekompromisne.

OLH nie je pracovník na dielni, na ktorého vedúci vidí počas smeny desaťkrát. On je samostatný, zodpovedný pracovník, ktorého činnosť je kontrolovaná niekedy len raz za desať rokov. Preto to musí byť autorita, vedomostne aj osobnostne na vysokej úrovni a za to patrične odmenená. Tu sa vynára otázka, či a v akej výške je úlohou štátu podieľať sa na financovaní odborného obhospodarovania lesov, lebo to, aby tu lesy boli a boli tak kvalitné, aby plnili všetky celospoločenské služby je iste v záujme celej spoločnosti a štátu,“ napísali v článku pred trinástimi rokmi okrem iného spomínaní autori.

Zásadných otázok okolo postavenia a fungovania odborného lesného hospodára, jeho financovania a kontrolovania, je stále veľa. Zrejme je najvyšší čas seriózne otvoriť odbornú a vecnú diskusiu najmä s tými, na ktorých leží najväčšia zodpovednosť za stav slovenských lesov – so samotnými odbornými lesnými hospodármi. My v Lesmediu a v časopise LES & Letokruhy uvítame každý príspevok k veci, ktorá naliehavo potrebuje komplexné riešenie.

Jozef Marko