Príbeh inváznej bzdochy: ako sa sietnička dubová stala hrozbou pre európske lesy
Ing. Milan Zúbrik PhD.
V lesoch Severnej Ameriky žije nenápadná bzdocha sietnička dubová Corythucha arcuata. Tento drobný hmyz, veľký len okolo 3 milimetrov, žije v dubových lesoch a nespôsobuje tam žiadne škody. Jeho prítomnosť je pre tamojšie ekosystémy prirodzená. Má v týchto lesoch svojich prirodzených nepriateľov, ktoré udržiavajú jej početnosť na pomerne nízkej úrovni.
Šírenie sietničky dubovej
Na prelome tisícročí sa však začal písať nový, dramatický príbeh tejto bzdochy. V roku 2000 bola sietnička dubová prvýkrát zaznamenaná v Európe, konkrétne v severnom Taliansku v blízkosti Milána. Predpokladá sa, že sa sem dostala náhodne, pravdepodobne s dovozom dreva alebo rastlinného materiálu. To, čo nasledovalo, bolo prekvapujúce nie len pre laikov, ale zaskočilo to aj skúsených odborníkov.
Sietnička dubová začala rýchlo expandovať. V priebehu niekoľkých rokov sa rozšírila do Švajčiarska, Turecka, Maďarska, Chorvátska, Bulharska a ďalších krajín. Už v roku 2016 hlásili odborníci v Rusku, kde sa tento druh tiež medzičasom rozšíril, že v okolí mesta Krasnodar je už napadnutých približne 1 900 000 ha lesov (Neimorovets a kol. 2017). Z Chorvátska hlásili v roku 2023 napadnutie asi 200 000 ha (Franjevič, Matoševič, 2023).
Na Slovensku sa C. arcuata prvýkrát objavila v roku 2018. Postupne obsadzovala jeden dubový porast za druhým. V roku 2022 obsadila približne 87 % všetkých nami monitorovaných lokalít (Zúbrik a kol. 2024). Ak by sme to premietli na výmeru všetkých dubových porastov u nás (cca 200 tis. ha), mohli by sme povedať, že jej výskyt sa v roku 2022 týkal viac ako 170 000 ha lesov. V roku 2024 zostalo podľa nášho názoru na Slovensku málo lokalít bez výskytu tohto škodcu. Situáciu dokumentuje môj rozhovor v roku 2024 s kolegom, uznávaným odborníkom na oblasť ochrany lesa a entomológiu, z Maďarska. Telefonicky sa ma pýtal, na možnosť realizovať na Slovensku v roku 2025 pokusy na lokalitách bez výskytu sietničky dubovej. Odpovedal som mu, že situácia je vážna a tento druh je široko rozšírený, ale že celkom úplne nevylučujem možnosť, že sa takéto porasty ešte dajú na Slovensku nájsť. Na moju logickú otázku, prečo také pokusy neurobí v Maďarsku mi odpovedal: „My už v Maďarsku nie že nemáme nenapadnutý dubový porast ale nemáme ani jeden jediný dub na ktorom by tento škodca nežil!“. Neviem samozrejme do akej miery je táto informácia pravdivá, ale jasne dokumentuje ako sa sietnička dubová v Maďarsku v priebehu niekoľkých rokov rozšírila.
To, čo všetkých zaskočilo, bola rýchlosť akou sa tento hmyz šíril. Extrémnu rýchlosť šírenia hlásili z Ruska, Chorvátska, Maďarska, Rakúska a iných krajín. Na Slovensku sme zaznamenali šírenie cca 40 km za sezónu (Zúbrik a kol. 2024), čo bohato stačilo na to, aby sa od roku 2018 do roku 2024 rozšírila na celé naše územie. Jej šírenie bolo také rýchle a systematické, že vedci len ťažko hľadali podobný príklad v histórii invázií iných druhov v Európe.
Ako sa šíri sietnička dubová?
Šíri sa najmä prirodzene a to pôsobením vetra – ľahké jedince sú unášané vetrom na značnú vzdialenosť. Menšie vzdialenosti prekoná aj sama pomocou blanitých krídiel. Ako sa zdá, najefektívnejšie sa šíri vďaka ľudskej činnosti. S obľubou sadá na oblečenie návštevníkov lesa či na drevo alebo tovary, ktoré sa cez les prevážajú. Takýmto spôsobom sa pomocou dopravných prostriedkov presúva v krátkom čase na veľké vzdialenosti.
Prečo je v obsadzovaní nových území taká úspešná?
Sietnička dubová nemá na nových územiach dostatok efektívne pôsobiacich prirodzených nepriateľov. To je najhlavnejšia príčina šírenia. Šíreniu však napomáhajú aj ďalšie faktory. Napríklad jej vysoká reprodukčná schopnosť alebo otepľovanie klímy, ktoré jej umožňuje prežiť mierne zimy v dostatočnom počte na to, aby ja jar vždy znovu založila veľmi silné populácie. Tento druh je mimoriadne odolný voči suchu, preto dokáže prosperovať aj počas suchých letných období, ktoré oslabujú hostiteľské stromy. Sietnička dubová žije hlavne na duboch. Dubové lesy sú v Európe ekosystémom rozšíreným na rozsiahlych územiach – je to ľahko dostupný potravný zdroj. Okrem toho je pre jej šírenie dôležité aj to, že je schopná žiť a dokončiť vývoj aj na mnohých iných drevinách.
Aké sú dopady jej šírenia?
Sietnička dubová sa živí cicaním na spodnej strane listov dubov, čím spôsobuje ich žltnutie a predčasný opad. Jej pôsobenie v kombinácii so suchom môže viesť k výraznému oslabeniu stromov. Takto oslabené stromy sú náchylnejšie na napadnutie ďalšími (sekundárnymi) škodcami a chorobami, čo môže viesť k ich odumieraniu.
Dopady tejto invázie sú však ešte ďalekosiahlejšie. Duby sú kľúčové pre mnohé druhy hmyzu, vtákov a cicavcov. Ich oslabenie a prípadné odumieranie môže viesť k zníženiu biodiverzity a narušeniu ekologickej rovnováhy. Navyše, zmeny v štruktúre lesov môžu ovplyvniť aj kvalitu pôdy, vodný režim a mikroklímu oblastí...
Celý článok si môžete prečítať v januárovom čísle časopisu LES & Letokruhy.
