Envirofond – dojná krava?

Zákonom č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/ 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa zriadili správy národných parkov, každá v právnej forme príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Mnohým zainteresovaným bolo zrejmé, že dopady na verejné zdroje budú značné, keď už pre nič iné, tak práve pre právnu formu správ národných parkov. Príspevková organizácia je totiž právnickou osobou, ktorá je na verejné zdroje zapojená príspevkom. Odpoveď na otázku, koľko nás takzvaná reforma národných parkov bude stáť, je rezortom zahmlievaná a verejnosť - odborná i laická - vlastne vôbec nevie, čo nás ochrana prírody stojí. A nik z kompetentných nechce presne špecifikovať, na aké účely sa verejné zdroje alokované na ochranu prírody míňajú.

 

Máme tu však zdroj informácií, ktorý nám situáciu aspoň čiastočne objasní: centrálny register zmlúv. Poskytuje príklad objemu verejných zdrojov alokovaných na financovanie osobných nákladov, prevádzkových, investičných nákladov a nákladov na tovary a služby priamo súvisiace so zabezpečením ochrany a starostlivosti o chránené územia súvisiacich so „zabezpečovaním záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase“. Celkový objem finančných prostriedkov alokovaných správam národných parkov z environmentálneho fondu sa vyšplhal na 6 781 300 euro. Málo, veľa? Je toto systémové zabezpečenie financovania správ národných parkov, obhospodarovateľov lesa v národných parkoch? Naozaj lesy v národných parkoch začali zachytávať uhlík až po zmene správcu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu? Nie je zachytávanie uhlíka vlastnosťou všetkých zdravých lesov bez rozdielu, či sú alebo nie sú súčasťou národného parku? Je práve bezzásah, ktorý ochrana prírody presadzuje ako všeliek, tým spôsobom manažmentu, ktorý zvyšuje schopnosť lesa viazať uhlík? Každý súdny človek si asi vie dať na tieto otázky odpoveď sám, v každom prípade by však takéto nakladanie s verejnými zdrojmi malo byť predmetom hodnotenia efektívnosti verejných výdavkov.

 

Peter Gogola