Höherov jeleň (III. časť)
Trofej jeleňa, ktorého ulovil v roku 1961 Juraj Höher na Poľane, môžeme považovať za najznámejšiu a najvýznamnejšiu jeleniu trofej vtedajšieho Československa. Jednak to bola prvá trofej z voľnej prírody, ktorá u nás oficiálne prekonala „magickú hranicu“ 240 bodov CIC a dlhých 29 rokov neohrozene viedla rebríček najsilnejších jeleních trofejí Československa. Reprezentovala naše poľovníctvo na viacerých národných a medzinárodných poľovníckych výstavách a jej fotografie boli v mnohých poľovníckych knihách a časopisoch. Ing. Juraj Höher bol nielen nadšeným poľovníkom, ale aj významnou lesníckou osobnosťou. Po II. svetovej vojne stál pri zrode štátnych lesov na Slovensku a významná časť jeho profesionálneho života bola spojená aj s pôsobením na podniku Stredoslovenských štátnych lesov v Banskej Bystrici. Aj keď jeho poľovnícka a lesnícka cesta bola tŕnistá a kľukatá tak, ako zložitá bola doba v ktorej žil. Dňa 14. apríla 2023 uplynulo sto rokov od narodenia Ing. Juraja Höhera. Preto si túto významnú lesnícku a poľovnícku osobnosť pripomíname prostredníctvom záverečnej časti príbehu ulovenia jeho rekordného jeleňa.
Musíme sa však ešte vrátiť k trofeji rekordného jeleňa z Poľany a k jej hodnoteniu a prezentovaniu na poľovníckych výstavách. Bodovanie trofeje jeleňa bolo možno ešte viac napínavejšie, ako jeho samotné ulovenie. Prvá, už spomínaná správa o bodovaní tejto trofeje je v spomienkach Ing. Höhera. Po ulovení namerali trofeji 245,6 bodov a pritom vychádzali z hmotnosti parožia 14,1 kg. Ďalšie bodovanie je doložené zo dňa 9. mája 1962 a vykonal ho už Ing. Vojtech Richter, ktorý dlhé roky pôsobil v národných a aj medzinárodných hodnotiteľských komisiách trofejí. V knihe Poľovnícke rozpomienky (1999) Ing. Richter na to spomína takto: „...pre rôzne príčiny sa istý čas o tomto paroží veľa nehovorilo a ani nepísalo. Po upokojení situácie okolo tohto jeleňa (neviem kto a prečo spôsobil okolo jeho trofeje rozruch) som si so strelcom dohovoril termín, že parožie zdokumentujem a výsledok s fotografiou uverejním v časopise. Pri príležitosti pracovnej cesty na Krajskú správu lesov v Banskej Bystrici 9. mája 1962 som trofej ohodnotil. Výsledná bodová hodnota potvrdila (takmer trištvrte roka po ulovení jeleňa), že parožie bude mať vyše 240 bodov. Mne vyšlo 241,50 bodov CIC pri hmotnosti trofeje, po zrážke za lebku, 12,40 kg.“ Ing. Vojtech Richter správu o ulovení jeleňa, bodovaciu tabuľku a fotografiu trofeje uverejnil v časopise Poľovníctvo a rybárstvo č. 8/1962 pod názvom „Rekordný jeleň z Hriňovej“. Dokonca v tomto článku porovnal parametre trofeje jeleňa „neznámeho partizána“ s parametrami trofeje Höherovho jeleňa. Pritom skonštatoval, že: „...z porovnania vidieť, že sú si veľmi podobné“. V tomto krátkom autentickom článku krátko po ulovení jeleňa je zachytených viacero podstatných informácií v súvislosti s trofejou rekordného jeleňa z Poľany a jej hodnotením. V prvom rade aj Ing. Richter spomína Rezerváciu pre jeleniu zver, ktorá bola v roku 1953 vyhlásená v centrálnej časti Poľany na ploche 12 500 ha: „...približne určená možná lokalizácia ulovenia jeleňa „neznámeho strelca“, ako aj štandardne dobrá úroveň jeleních trofejí v oblasti Poľany dali vznik našej jedinej rezervácii... Vplyv rezervácie sa začal pozitívne prejavovať aj v okolitých revíroch, kam kvalitná jelenia zver z Poľany občas zachádzala a niektorá sa v týchto revíroch aj usídlila. Rezervácia Poľana tak pomáhala zvyšovať akosť jelenej zveri aj v okolitých revíroch.“
V súvislosti s rezerváciu je potrebné pre vysvetlenie uviesť informáciu Emila Rakytu z knihy Poľana klenot slovenského poľovníctva (2012): „...aby táto rezervácia mohla splniť svoj účel, vyhlásili sa za ochranné pásmo všetky poľovné revíry štátnych lesov okolo tejto rezervácie. To znamenalo, že poľovné revíry štátnych lesov, ktoré hraničili s rezerváciou, museli byť obhospodarované v réžii príslušnej Správy lesného hospodárstva, t.j. nesmeli byť vydané do prenájmu. A práve v takomto revíri susediacom s Rezerváciou pre jeleniu zver bol ulovený Höherov jeleň, ako to ďalej uvádza Ing. Richter: „...v čase jelenej ruje roku 1961 bol v poľovnom revíri Hriňová, v obvode lesného závodu Kriváň, ulovený jeleň, ktorého parožie len v desatinách bodov zaostávalo za oným „neznámym“ partizánskym jeleňom. Jeleňa ulovil po privábení inž. Juraj Höher zo Sliača. Je zaujímavé, že v predošlých rokoch nebolo toho jeleňa vidieť v uvedenom revíri, takže je predpoklad, že pochádza z polianskej rezervácie.“ Nie je možné tu neuviesť aj opis tejto trofeje Ing. Richterom: „Parožie na pohľad pôsobí mohutným dojmom. Má silné a pravidelne vyvinuté očníky i operáky, lodyhy sú približne rovnako hrubé. Koruna na pravej strane parožia je dlaňovitá, na ľavej strane jednoduchá s dvoma silnými vidlami. Parožie je krásnej tmavohnedej farby bohato perlované po celej dĺžke lodýh. Lebka je dlhá, typická pre karpatské jelene. Jeleň mal 12 – 13 rokov a parožie v roku ulovenia bolo asi najsilnejšie, aké jeleň mohol dosiahnuť. Nasvedčujú tomu aj rozmery jednotlivých merateľných veličín, ktoré sú veľmi blízke rozmerom najsilnejších európskych jeleňov. Ružice majú pozoruhodnú hrúbku a kryjú veľkú plochu temena lebky. Pučnice sú nízke a taktiež nasvedčujú na vysoký vek jeleňa. Jeleň vážil vyvrhnutý cca 270 kg.“ (poznámka autora: takáto hmotnosť jeleňov po vyvrhnutí sa v súčasnosti na Slovensku už takmer vôbec neobjavuje ani v najlepších jeleních oblastiach.) Podľa Ing. Richtera trofej tohto jeleňa v čase jeho prvého hodnotenia zaujímala vo svetovom rebríčku rekordných jeleních paroží piate miesto. Ešte jednu dôležitú autentickú informáciu uviedol Ing. Richter v tomto článku: „...parožie po vyvarení lebky vážilo 13,90 kg, v čase posledného hodnotenia dňa 9. mája 1962 13,10 kg. V priebehu ďalšieho roka klesne váha pravdepodobne pod 13 kg...“
V roku 1962 nezávisle od Ing. Richtera trofej Höherovho jeleňa bodoval aj Ing. J. Nečas, v tom čase ďalší známy československý odborník na jeleniu zveri a hodnotenie trofejí. O výsledku hodnotenia trofeje publikoval informáciu v časopis Myslivost č. 9/1962. Ing. Nečasovi vyšla výsledná hodnota trofeje na 240,10 bodov CIC pri váhe trofeje 13,1 kg. Vek jeleňa odhaduje približne na 12 rokov a jeho hmotnosť po vyvrhnutí uvádza na cca 260 kg. V o svojej správe ďalej uvádza: „...jde u nás, alespoň v tomto století, o nejsilnějšího jelena se spolehlivě známým původem a jednoho z několika nejsilnějších jelenů Evropy.“
Po prvýkrát bola trofej Höherovho jeleňa oficiálne hodnotená na medzinárodnej poľovníckej výstave v talianskej Florencii v roku 1964. Pred odoslaním na výstavu boli československé trofeje sústredené v Brne a obodované na to určenou komisiou, aby sa na oficiálne hodnotenie CIC do Florencie dostali od nás len trofeje, ktoré aj s rezervou presiahnu bodovú hranicu zlatej medaily (informácia z časopisu Myslivost č. 11/1964). Pri tomto hodnotení bolo Höherovmu jeleňovi nameraných 241,30 bodov CIC (je to už jeho tretia rôzna bodová hodnota) a s takouto bodovou hodnotou bola trofej vyslaná do Florencie. Tu bola nameraná jej oficiálna a doteraz platná bodová hodnota 240,65 bodov CIC a trofej sa umiestnila na 5. mieste najsilnejších jeleních trofejí na tejto výstave a môžeme povedať, že v tom čase aj na svete. Ing. Richter k tomu uvádza vo svojich spomienkach: „...rozdiel oproti môjmu bodovaniu je 0,85 bodu pri hmotnosti 12,27 kg. ...presnosti môjho hodnotenia som sa naozaj potešil.“ Z toho bol rozdiel na hmotnosti (po zrážke) oproti prvému hodnoteniu Ing. Richterom 0,13 kg a 0,26 bodu a zvyšný rozdiel 0,59 bodov pripadá na ostatné parametre trofeje. Uvádzame to len preto, lebo ani v tomto prípade sa už nepodarilo získať oficiálny katalóg trofejí z výstavy vo Florencii 1964, kde by boli uvedené parametre trofeje zodpovedajúce oficiálnej bodovej hodnote trofeje 240,65 bodov CIC. Jediný takýto katalóg bol zrejme u Prof. J. Hromasa v Brne a ten sa žiaľ po jeho smrti nejako „stratil“. No možno, že v tomto katalógu ani namerané parametre trofejí nemuseli byť uvedené a bola uvedená len ich výsledná bodová hodnota. Bolo to tak na ďalšej poľovníckej výstave v Novom Sade v roku 1967, kde bola táto trofej znovu vystavovaná a kde v katalógu z výstavy je uvedené len: „Höher Ing. Juraj, Hrochoť (poznámka: tu je preklep, mala byť Hriňová), 1961, 240,65, I.“, ale ďalšie parametre trofeje uvedené nie sú. Preto zrejme za parametre trofeje jeleňa Ing. Höhera, ktoré zodpovedajú jeho oficiálnej bodovej hodnote 240,65 bodov CIC z jej hodnotenia na výstave vo Florencii v roku 1964, je možné považovať tie, ktoré sú uvedené v knihe V. Richtera Poľovnícke trofeje Slovenska z roku 1967. Práve tieto parametre trofeje dávajú výslednú bodovú hodnotu 240,65, respektíve po vykonanom prepočte je to 240,70 bodov, ale nepatrný rozdiel 0,05 bodu mohol vzniknúť zaokrúhľovaním na jedno alebo dve desatinné miesta. Tieto parametre trofeje sú až na niekoľko malých rozdielov takmer identické s tým, čo nameral Ing. Richter 9. mája 1962 pri prvom hodnotení trofeje. Nepochopiteľná je len redukovaná hmotnosť trofeje, ktorú V. Richter v roku 1967 uvádza na 11,5 kg, no vo svojich Poľovníckych rozpomienkach uvádza, že redukovaná hmotnosť trofeje pri jej prvom hodnotení v roku 1962 bola 12,40 kg a 12,27 kg pri jej oficiálnom hodnotení v Novom Sade v roku 1964. To by zodpovedalo prirodzenému úbytku hmotnosti trofeje, ale pokles hmotnosti trofeje za dva roky o 0,9 kg sa zdá byť málo pravdepodobný.
Je v tomto prípade šťastím, že pri hodnotení trofejí platí zásada, že bodová hodnota trofeje nameraná pri jej prvom oficiálnom hodnotení medzinárodnou komisiou CIC, čo sa v minulosti dialo hlavne na poľovníckych výstavách, je oficiálne platná a pri ďalších prípadných neskorších výstavách a hodnoteniach už nemenná. Lebo časom sa zoschýnaním stále, aj keď len nepatrne menia parametre trofeje, mení sa tiež prax merania niektorých parametrov trofeje a hlavne vždy je v tom aj určité percento subjektivity rôznych hodnotiteľov pri meraní a posudzovaní trofejí.
CELÝ ČLÁNOK SI PREČÍTATE V MÁJOVOM ČÍSLE ČASOPISU LES & LETOKRUHY.
