Prihlásiť

Otvorený problém, o ktorom sa doteraz nahlas nehovorilo

Lesníci diskutovali v rámci odborného seminára priamo v poraste ako ďalej postupovať

Vedúci Polesia Čermeľ Mestských lesov Košice Ing. Peter Szarka na odbornom seminári, ktorý sa uskutočnil v septembri na Alpínke a v Čermeli pri Košiciach, prezentoval na exkurznej trase poznatky, ktoré následne rozvírili priamo v poraste zaujímavú odbornú diskusiu. Na jej začiatku uviedol, že miestni lesníci pracujú vo štvrtom roku platnosti programu starostlivosti o lesy. Nachádzajú sa v lesoch osobitného určenia s dominantnou rekreačnou funkciou. Polesie má v tomto decéniu predpis ťažby 10 000 kubíkov, z toho pripadá 8 500 na obnovu a 1 500 na prebierky. Tým je podľa slov Ing. Szarku povedané všetko.

Ing. Peter Szarka: „V desiatich porastoch mám po 2 000 kubíkov. Lenže v každom lesníckom subjekte sa trvá na bilancovanom etáte, to znamená, že tých 2 000 kubíkov musím pohľadať niekde inde. Kde mám teda nájsť kubíky, ktoré ponechám v týchto porastoch ako nedosiahnuteľné. No nikde! Preto si myslím, že by sme nemali tlačiť na pílu, čo sa týka bilancovaných etátov, pretože sa lesníci dostanú do problémov. Rozprávam sa s viacerými z nich a myslím, že sme otvorili problém, ktorý páli mnohých a doteraz sa to možno bojíme povedať nahlas.“

Ing. Dušan Mikuš, vedúci Lesnej správy Duchonka, Odštepný závod Považie, LESY SR š.p: „V tomto údolí sa nazbieralo obrovské množstvo drevnej hmoty a problémom teraz je, ako ju jemne z porastov odobrať. Je veľký predpoklad, že ak tu budú lesníci postupovať podrastovým spôsobom v skupinách, celá spodná etáž sa zničí. Je teda možné odobrať maximálne 50 kubíkov jedenkrát, možno dvakrát za decénium. To je všetko. A keď majú 350 - 400 kubíkov na hektár, tak za štyri decéniá hmota prirastie, odrastie a materský porast sa znehodnotí.

Optimálne odoberanie hmoty z porastov je veľmi dôležité 

Tendencia nás lesníkov pri obnovách a predobnovách je často ťažiť menej. Úplne pomýlené je neťažiť vôbec. Ten problém sa potom nazbiera a odsunieme si ho do takýchto porastov, hmota prestarne, z guľatiny urobíme vlákninu a ohrozujeme spodnú etáž, štruktúru, pestrosť, biodiverzitu aj genetiku. Podstatne zhoršujeme ekonomiku. Optimálne odoberanie hmoty z porastov je preto veľmi dôležité.“

Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., prof. em., Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene: „Tu je prvou otázkou technika ťažby a približovania. A druhá otázka sa týka odoberania porastovej zásoby. Na Školskom lesnom podniku sme mali podobný porast. V hornej vrstve porastu sme mali 150 – 200 kubíkov na hektár. Buky mali hrúbku od 60 do 72 centimetrov. Pod materským porastom nebola ako tu mladina, ale žrďkovina. Stáli sme pred otázkou, čo ideme s tým robiť? Keby sme to rozmlátili, stratili by sme 40 percent porastu, ktorý vyprodukoval drevnú hmotu a je funkčný.

Školský podnik priplatil vlastnej partii, kubík teda vyšiel okolo 20 eur. Robili krátené surové kmene a keď sa tam pôjdete teraz pozrieť, tak ani nezistíte, že tam bola robená ťažba. Pravdou je, že ju robili 15 rokov. Ak teda chceme aj toto zmladenie zachovať, treba povedať, že nákladové položky sú podstatne vyššie. To je prvá vec. Druhá je, čo s dubom? Dub ako dlhoveká drevina v súčasnosti nemá v tomto poraste pod bukom podmienky na obnovu, tak ho nechajme do produkčného času diferencovaného bukového porastu. Generácia, ktorá príde o 40 rokov, sa sama rozhodne podľa klimatických podmienok, čo bude s dubom robiť. Dub takto neznehodnotíme.

Viacerí sme sa tu včera zhodli na tom, že by mali byť vyťahované z porastu krátené surové kmene. Možno to bude trvať tri decéniá, ale treba dostať hmotu do pohybu tak, aby to bolo biologicky únosné a aby z toho bol ekonomický profit.“

Ing. Michal Tomčík zo Správy Národného parku Slovenský raj: „Keď som pracoval šesť rokov v Obecných lesoch Veľký Folkmár, mal som obdobný problém, pretože všetka zásoba bola v 9., 10. a 11. vekovom stupni. Myslím, že netreba hľadať problém v prírode blízkom obhospodarovaní lesov, ale je potrebné poukázať na problém hospodárskej úpravy lesov v predrubnom kľude, ktorý vznikol pred 20 – 30 rokmi. Ak by sa vtedy začali takéto porasty rozrábať, tak tu dnes tento problém neriešime.

Čo s týmto porastom ďalej? Ak je pravda, že tu prirastá 6 kubíkov na hektár ročne, tak by som sa snažil tento prírastok za každú cenu nejakým spôsobom udržať a nevytvárať holiny, resp. plochy bez zásoby. Radšej budem pred sebou váľať kubíky prírastku, ako valiť pred sebou hektáre mladých vekových stupňov. V takomto postupe by som hľadal ekonomický, aj prírode blízky princíp. Zameral by som sa tu prísne na zdravotný výber a na techniologickú zrelosť jedincov.“

P. Szarka: „Ale porast má 150 rokov, keď ho budem takto držať, bude mať 210 rokov.“

M. Tomčík: „A čo keď bude mať buk 200 rokov? Vieme povedať, že bude zaručene nekvalitný?“

Z niekoľkých úst sa unisono ozvalo, že to lesníci naisto vedia povedať, že bude nekvalitný.

M. Tomčík: „Ale už teraz je tu zásoba vlákniny, ktorú vieš predať minimálne za 70 eur, akoby si mal hektár lesa, ktorý treba dopĺňať, vyžínať, atď.“

Michal Brndiar z Lesnej správy Klenovec, Odštepný závod Gemer, LESY SR, š.p.: „Do tohto chceš ísť päť razy za sebou po desiatich rokoch? To, čo zachrániš, pri ďalšom rúbaní zničíš. Prečo nespravíme jednu plochu, na ktorej sa objaví nové zmladenie? Veď to, čo tu vidíme v podraste, nie je cieľová hora. Prečo nemôžeme postupovať skupinovým výberom. Pozrite na tento buk. Je niečo tejto hore?

M. Tomčík: „Nevyrába!“

Ing. Peter Zima z Odboru HÚL a certifikácie na generálnom riaditeľstve LESY SR, š.p.: „Nesúhlasím s Ing. Tomčíkom. To, ako to predstavil Ing. Szarka, aká je zásoba v týchto porastoch, aká je ich veková štruktúra, nepokračovať v obnovných ťažbách a predržiavať zásobu na týchto hodnotách je odborný a najmä ekonomický nezmysel. To máme naozaj čakať dovtedy, kým bude z tohto vláknina alebo palivo?“

Čo je teraz vláknina, bude vlákninou aj o 50 rokov 

D. Mikuš: „Nerozumieme si. Skúsme to teda povedať inak. Dub treba nechať na pokoji 40 – 50 rokov. Z obrovskej zásoby buka s hrúbkou 50 – 60 centimetrov vyberme teraz najkvalitnejšie buky, ktoré majú hodnotu. Možno sa to podarí v jednom decéniu, možno v dvoch. Ak by sme zrúbali všetko naraz, tak by tu zo zmladenia neostalo nič.

Kto si myslíte, že treba zrúbať 20 árov alebo pol hektára, poďte si mnou hore vyššie o 50 metrov, vznikla tam 10 árová plocha a z tejto mladiny na nej nenájdeme nič. Treba odoberať z hektára 40 – 50 kubíkov z hektára najkvalitnejších bukov. Čo je teraz vláknina, bude vlákninou aj o 50 rokov! Inej možnosti ako postupovať tu niet.“

M. Brndiar: „Ale ja hovorím o 5 árových skupinách, nie, že to celé treba zrúbať. Tri buky pod sebou urobia jeden pás a už tam viac nepôjdem. Stromy budú púšťané do jedného smeru, aby sa zničila čo najmenšia plocha podrastu. Vy sa chcete vracať do toho, čo je už urobené.“

M. Tomčík: „Odpoveď na ekonomickú výnosovosť je taká, že vláknina, ktorá je tu pri buku a ten má teraz 50 centimentrov, bude tu táto vláknina aj o 50 rokov a bude jej viac. Nevyrobím si tu plochu, ale kŕmim si drevo, to je podstata pestovania dreva na dreve a zachovávania celého ekosystému bez dopadov na pôdu a vodu. Myslím, že sme sa na tom v podstate zhodli.“

Diskusia o tom, čo bude v budúcnosti s dubom, ako má zareagovať hospodárska úprava lesov, aké dopady budú mať opakujúce sa intenzívne suchá, ako manažovať priestor pre vývoj jednotlivých drevín v zmiešaných porastoch a o ďalších témach v teréne ešte pokračovala. A konštruktívne by mala medzi skúsenými praktickými lesníkmi stále prebiehať a pokračovať. V záujme našich lesov a slovenského lesníctva.

Jozef Marko

Hlavné správy

Mýtus: Hlavnou náplňou lesníckej práce je ťažba dreva. Fakt: Drevo je iba jedným z úžitkov lesa

Mýtus: Hlavnou náplňou lesníckej práce je ťažba dreva. Fakt: Drevo je iba…

O čom sa píše

Verejnosť zväčša vníma iba dve činnosti, ktoré sú súčasťou lesníckej práce. Zalesňovanie, teda, laicky povedané, sadenie najmladších stromčekov (zväčša pozitívne...

Prečítajte si viac
Objem zásoby stojaceho a ležiaceho odumretého dreva na Slovensku je najvyšší v Európe: S podielom bezzásahových území 3,5 percenta je Slovenská republika na 3. mieste

Objem zásoby stojaceho a ležiaceho odumretého dreva na Slovensku je najvyšší v…

O čom sa píše

Národné lesnícke centrum vo Zvolene sprístupnilo na svojej internetovej stránke prezentácie a zborník z vedeckej konferencie Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva...

Prečítajte si viac
Ochranári zvažujú ďalšie využitie zvernice v Tatranskej Javorine: Možno v nej skončia aj niektoré medvede

Ochranári zvažujú ďalšie využitie zvernice v Tatranskej Javorine: Možno v nej skončia…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR sa zaoberá možnosťou využitia zvernice v Tatranskej Javorine neďaleko poľských hraníc. Jednou z nich je aj...

Prečítajte si viac
Ocenený projekt lesníckeho výskumu: Extrémne prejavy zmeny klímy a ich dopady na rast a produkciu lesných porastov

Ocenený projekt lesníckeho výskumu: Extrémne prejavy zmeny klímy a ich dopady na…

O čom sa píše

Agentúra na podporu výskumu a vývoja vydala novú publikáciu pod názvom Výskumné projekty s vynikajúcou úrovňou. Do publikácie sa dostal aj projekt...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora