Prihlásiť

Súčasní lesníci dokážu skĺbiť tradičné postupy s modernými - Cyril Bábeľa st. a ml.

Otec a syn, Cyril Bábeľa st. a ml., lesníci z Muránskej planiny, nositelia lesníckeho odkazu

Bábeľovcov z Muránskej planiny lesnícka verejnosť pozná vďaka tomu, že otec, Ing. Cyril Bábeľa st., vedúci Lesnej správy Veľká Lúka na Odštepnom závode Revúca, š. p. LESY SR a jeho syn, Ing. Cyril Bábeľa ml., vedúci Lesného obvodu Studňa, na sociálnych sieťach vytrvalo, statočne a odborne obhajujú lesnícku prácu a vysvetľujú, čo znamená cieľavedomé obhospodarovanie lesov pre prírodu a spoločnosť. Menej ľudí ale vie, že otec a syn Bábeľovci sú hrdými nositeľmi lesníckeho odkazu svojich predkov.

„Lesnícku misiu našej rodiny otvoril na Muránskej planine v roku 1919 Ondrej Bábeľa (1898-1975) ako prvý z rodu, ktorý sa vydal na lesnícku cestu ešte za čias hlbokej úcty k lesníckemu stavu. Bolo to obdobie prechodu vlastníctva tunajších lesov od Coburga k štátu. Obdobie založenia mnohých smrekových, v súčasnosti veľmi kritizovaných lesov. Je ale potrebné povedať, že v tomto období bola vysoká potreba ihličnatého stavebného dreva a vtedajší lesníci urobili to, čo od nich potrebovala spoločnosť. A robili to podľa vtedy platných znalostí a skúseností. Niet im čo vyčítať, z mnohých porastov dnes profitujeme, iné vieme odborne premeniť, prebudovať na zmiešané, etážové porasty.

Nasledovníkom bol Jozef Bábeľa (1928-2012), ktorý začínal v roku 1946 ako lesný praktikant. Po ukončení horárskej školy pôsobil na pozícii lesníka na Lesnom závode Muráň, neskôr bol technikom na Polesí Hrdzavô. Svoju misiu ukončil ako vedúci v Škôlkárskom stredisku Muráň, kde pracoval od roku 1973 do roku 1991. Ešte v dôchodkovom veku tri roky viedol toto stredisko už v rámci Lesného závodu Revúca. Summa summarum, úctyhodných 45 rokov svojho života zasvätil lesníctvu. Z jeho sadeničiek už vyrástol les, v jeho korunách spievajú vtáci a lístím šumí pieseň jeho statočnej práce.

História a tradície patria medzi klenoty slovenského lesníctva

Ak raz pôjdete takýmto lesom, dajte sa pohladiť vánkom vetra a srdcom počúvajte pieseň o našich predchodcoch, kolegoch lesníkoch, ktorí žiaľ už nie sú medzi nami. Pre mnohých, akože pokrokových lesníkov už história, tradícia nie je až tak dôležitá, už pre nich nič neznamená a vraj nemáme na nej lipnúť. Podľa nich je dôležitejšia vedeckosť, inovatívnosť. Bohužiaľ, je to chyba, lebo ľudia, história a tradície patria medzi klenoty lesníctva. Vážme si to,“ vyznáva sa z úcty k lesníckym predkom a výsledkom ich práce starší z Bábeľovcov.

Aj keď sú smrekové monokultúry v súčasnosti zaznávané, Bábeľovci hovoria, že predkovia v ich podobe zanechali pre súčasníkov klenot. Najväčším bohatstvom sú ale vždy ľudia a tí, ktorí tu hospodárili pred sto rokmi, mali vo svojej lesníckej práci systém, poriadok a disciplínu. Ing. Bábeľa st. uznáva, že netreba lipnúť iba na tradícii, ale zároveň zdôrazňuje, že súčasní lesníci dokážu tradičné postupy skĺbiť s modernými, inovatívnymi, ktoré prinášajú nové trendy.

„Nemyslím si, že je správne, ak sa študenti lesníckej fakulty učia tejto práci vo virtuálnej „jaskyni“, kde simulujú lesnícke postupy. Ak nebudú chodiť na exkurzie a stáže do lesníckej prevádzky a vnímať výsledky lesníckej práce priamo v lesných porastoch, ak budú potierať skúsenosti starších kolegov, tak naše lesníctvo nejde dobrým smerom. Každý porast je predsa iný a treba sa naučiť vnímať, ako reaguje na zmenu klimatických podmienok. Preto musíme diverzifikovať hospodárske spôsoby. Každý jeden porast si vyžaduje iný prístup, iný hospodársky spôsob a aby ho mohol lesník optimálne zvoliť, musí každý porast veľmi dobre poznať,“ vysvetľuje C. Bábeľa st. On sám pracuje na Muránskej planine od roku 1985, čiže viac ako 35 rokov.

Už pri slabom rozvoľňovaní smrekové porasty

podliehajú abiotickým škodlivým činiteľom

Sklon terénu, druhové zloženie a zdravotný stav porastov sú tri rozhodujúce faktory, ktoré podľa Ing. Bábeľu st. limitujú voľbu optimálneho hospodárskeho spôsobu, takže v listnatých porastoch v teréne s veľkým sklonom, aké sa nachádzajú aj na južných svahoch Muránskej planiny, nedokážu lesníci hospodáriť jemnejšími postupmi. Výberkový hospodársky spôsob, ktorý je v súčasnosti preferovaný ako moderný, zasa nemôžu uplatniť v smrečinách, pretože v nich chýbajú iné dreviny a zdravotný stav porastov to neumožňuje. Smrek napáda hniloba a poškodzuje vietor, takže už pri slabom rozvoľňovaní smrekové porasty podliehajú abiotickým škodlivým činiteľom. A do toho ešte vstupuje lykožrút.

„Niekoľko porastov som rozpracoval výberkovým hospodárskym spôsobom, ale po tom, ako ich napadli spomenuté škodlivé činitele, bola ich štruktúra v priebehu 30-tich rokov narušená natoľko, že výsledok bol taký, akoby som v nich rúbal v pásoch. Rozdiel bol len v tom, že vizuálne to nebolo také rušivé. Takže výberkový spôsob jednoducho u nás nie je možný. Preto sme zvolili cestu skupinovej a skupinovitej obnovy porastov. Porasty na tento spôsob hospodárenia dobre reagujú a ľuďom sa v nich pri koncentrácii drevnej hmoty, ktorú z nich dostávajú, dobre pracuje.

Potrebujeme dostať do našich porastov jedľu, javor a smrekovec. Ale to nie je päť rokov trvajúci proces, ako sa vyjadril prof. Pichler, že práve toľko času máme na záchranu lesníctva. Veď to sú storočné procesy, ktoré sme naštartovali! Až keď sa nám tu podarí pestovať porasty s karpatskou zmesou jedle, buka a smreka, ktoré budú stabilné, potom môžeme postupovať jednotlivým výberom. Teraz sa ale v takom štádiu nenachádzame. Musíme najskôr zrealizovať premeny a prebudovy tunajších porastov a potom v nich hospodáriť jemnejšími postupmi,“ zamýšľa sa Ing. Bábeľa st.

Vracia sa k tomu, že pracuje na Muránskej planine už 36 rokov, pretože si uvedomuje, že až s vekom prichádzajú cenné skúsenosti. Aj lesník sa vo svojej profesii postupne vyvíja a niektoré zákonitosti pochopí až po päťdesiatke. Ing. Bábeľa st. práve na základe svojich pracovných skúseností a pozorovaní už 20 rokov odmieta presadzovanie výberkového hospodárskeho spôsobu ako celoplošného a univerzálneho spôsobu hospodárenia v lesoch. Hovorí, že vekom sa mu tento názor praxou len utvrdzuje. Preto opakovane zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať hospodárske spôsoby a v tejto súvislosti ho veľmi mrzí, že si takýto prístup nechce osvojiť Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá pripravuje na lesnícke povolanie mladých ľudí.

„Aj dlhoroční skúsení lesníci, ktorí hospodária v lesoch zodpovedne, odborne a profesionálne a dosahujú výborné výsledky, sú takzvaným moderným trendom v lesníctve tak zneistení, že nevedia, ako ďalej pod týmto mediálnym tlakom postupovať. A takýchto poctivých lesníkov je v súčasnosti veľa. Veľmi veľa,“ dodáva Ing. Bábeľa st.

Syn, Ing. Cyril Bábeľa ml., vidí dennodenne výsledky lesníckych postupov, zvolených jeho otcom a je presvedčený o tom, že sú správne: „V porastoch vidím konkrétne výsledky a preto ma nikto neobráti iným smerom. Myslím, že v praxi sa vždy ukáže, kto má pravdu. Preto nemám žiadny vnútorný problém s tým, že chcem nadviazať na prácu svojho otca a našich predkov. Keby ma otec po skončení lesníckej fakulty neučil, ako sa zorientovať v lesníckej prevádzke, tak by som nebol tam, kde som teraz. Keby mi neukázal, ako fungujú veci v lesníckej praxi, tak by som o nich ako absolvent lesníckej fakulty nemal ani šajnu. Preto si myslím, že by sme sa mali vrátiť k modelu, kedy študenti pracovali rok – dva ako praktikanti a po skončení vysokej školy by mali začínať odspodu, teda ako vedúci lesných obvodov.“

Obaja Bábeľovci z Muránskej planiny sa zhodujú na tom, že takých ľudí ako sú oni, je v lesníctve veľa. Práve takíto ľudia sú hnacou silou slovenského lesníctva. Dokážu nadviazať na tradície a prispôsobiť sa novinkám. Na prospech lesa i spoločnosti.

Jozef Marko

Hlavné správy

LESY SR: Obchodná stratégia je založená na novom multikriteriálnom systéme hodnotenia partnerov a stanovenia ich ratingov

LESY SR: Obchodná stratégia je založená na novom multikriteriálnom systéme hodnotenia partnerov…

Aktuálne

Štátny podnik LESY SR dnes zverejnil na svojej internetovej stránke Obchodnú stratégiu podniku. Osemstranový dokument obsahuje stanovené ciele v obchode s drevnou...

Prečítajte si viac
Národné lesnícke centrum: Každé tri sekundy prirastie v slovenských lesoch jeden kubický meter dreva

Národné lesnícke centrum: Každé tri sekundy prirastie v slovenských lesoch jeden kubický…

O čom sa píše

Dlhodobo zbierané údaje Národným lesníckym centrom vo Zvolene (NLC) ukazujú, že výmera slovenských lesov neustále rastie. Podľa dostupných údajov bola v polovici 19...

Prečítajte si viac
Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách niekoľkometrové mladiny s pestrým drevinovým zložením

Štátny lesník opísal výsledky lesníckej práce malého urbáru: Na obnovených kalamitných plochách…

O čom sa píše

Štátny lesník z Muráňa Ing. Cyril Bábeľa ml. píše na svojom profile na sociálnej sieti krátko a výstižne o hospodárení...

Prečítajte si viac
ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska: Dúfame, že podpis pod memorandum o národných parkoch nebude pre envirorezort iba formalitou

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska: Dúfame, že podpis pod memorandum…

Aktuálne

K včerajšiemu podpisu Memoranda o národných parkoch medzi ministerstvami pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a životného prostredia zaujala stanovisko aj ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo