Prihlásiť

Súčasní lesníci dokážu skĺbiť tradičné postupy s modernými - Cyril Bábeľa st. a ml.

Otec a syn, Cyril Bábeľa st. a ml., lesníci z Muránskej planiny, nositelia lesníckeho odkazu

Bábeľovcov z Muránskej planiny lesnícka verejnosť pozná vďaka tomu, že otec, Ing. Cyril Bábeľa st., vedúci Lesnej správy Veľká Lúka na Odštepnom závode Revúca, š. p. LESY SR a jeho syn, Ing. Cyril Bábeľa ml., vedúci Lesného obvodu Studňa, na sociálnych sieťach vytrvalo, statočne a odborne obhajujú lesnícku prácu a vysvetľujú, čo znamená cieľavedomé obhospodarovanie lesov pre prírodu a spoločnosť. Menej ľudí ale vie, že otec a syn Bábeľovci sú hrdými nositeľmi lesníckeho odkazu svojich predkov.

„Lesnícku misiu našej rodiny otvoril na Muránskej planine v roku 1919 Ondrej Bábeľa (1898-1975) ako prvý z rodu, ktorý sa vydal na lesnícku cestu ešte za čias hlbokej úcty k lesníckemu stavu. Bolo to obdobie prechodu vlastníctva tunajších lesov od Coburga k štátu. Obdobie založenia mnohých smrekových, v súčasnosti veľmi kritizovaných lesov. Je ale potrebné povedať, že v tomto období bola vysoká potreba ihličnatého stavebného dreva a vtedajší lesníci urobili to, čo od nich potrebovala spoločnosť. A robili to podľa vtedy platných znalostí a skúseností. Niet im čo vyčítať, z mnohých porastov dnes profitujeme, iné vieme odborne premeniť, prebudovať na zmiešané, etážové porasty.

Nasledovníkom bol Jozef Bábeľa (1928-2012), ktorý začínal v roku 1946 ako lesný praktikant. Po ukončení horárskej školy pôsobil na pozícii lesníka na Lesnom závode Muráň, neskôr bol technikom na Polesí Hrdzavô. Svoju misiu ukončil ako vedúci v Škôlkárskom stredisku Muráň, kde pracoval od roku 1973 do roku 1991. Ešte v dôchodkovom veku tri roky viedol toto stredisko už v rámci Lesného závodu Revúca. Summa summarum, úctyhodných 45 rokov svojho života zasvätil lesníctvu. Z jeho sadeničiek už vyrástol les, v jeho korunách spievajú vtáci a lístím šumí pieseň jeho statočnej práce.

História a tradície patria medzi klenoty slovenského lesníctva

Ak raz pôjdete takýmto lesom, dajte sa pohladiť vánkom vetra a srdcom počúvajte pieseň o našich predchodcoch, kolegoch lesníkoch, ktorí žiaľ už nie sú medzi nami. Pre mnohých, akože pokrokových lesníkov už história, tradícia nie je až tak dôležitá, už pre nich nič neznamená a vraj nemáme na nej lipnúť. Podľa nich je dôležitejšia vedeckosť, inovatívnosť. Bohužiaľ, je to chyba, lebo ľudia, história a tradície patria medzi klenoty lesníctva. Vážme si to,“ vyznáva sa z úcty k lesníckym predkom a výsledkom ich práce starší z Bábeľovcov.

Aj keď sú smrekové monokultúry v súčasnosti zaznávané, Bábeľovci hovoria, že predkovia v ich podobe zanechali pre súčasníkov klenot. Najväčším bohatstvom sú ale vždy ľudia a tí, ktorí tu hospodárili pred sto rokmi, mali vo svojej lesníckej práci systém, poriadok a disciplínu. Ing. Bábeľa st. uznáva, že netreba lipnúť iba na tradícii, ale zároveň zdôrazňuje, že súčasní lesníci dokážu tradičné postupy skĺbiť s modernými, inovatívnymi, ktoré prinášajú nové trendy.

„Nemyslím si, že je správne, ak sa študenti lesníckej fakulty učia tejto práci vo virtuálnej „jaskyni“, kde simulujú lesnícke postupy. Ak nebudú chodiť na exkurzie a stáže do lesníckej prevádzky a vnímať výsledky lesníckej práce priamo v lesných porastoch, ak budú potierať skúsenosti starších kolegov, tak naše lesníctvo nejde dobrým smerom. Každý porast je predsa iný a treba sa naučiť vnímať, ako reaguje na zmenu klimatických podmienok. Preto musíme diverzifikovať hospodárske spôsoby. Každý jeden porast si vyžaduje iný prístup, iný hospodársky spôsob a aby ho mohol lesník optimálne zvoliť, musí každý porast veľmi dobre poznať,“ vysvetľuje C. Bábeľa st. On sám pracuje na Muránskej planine od roku 1985, čiže viac ako 35 rokov.

Už pri slabom rozvoľňovaní smrekové porasty

podliehajú abiotickým škodlivým činiteľom

Sklon terénu, druhové zloženie a zdravotný stav porastov sú tri rozhodujúce faktory, ktoré podľa Ing. Bábeľu st. limitujú voľbu optimálneho hospodárskeho spôsobu, takže v listnatých porastoch v teréne s veľkým sklonom, aké sa nachádzajú aj na južných svahoch Muránskej planiny, nedokážu lesníci hospodáriť jemnejšími postupmi. Výberkový hospodársky spôsob, ktorý je v súčasnosti preferovaný ako moderný, zasa nemôžu uplatniť v smrečinách, pretože v nich chýbajú iné dreviny a zdravotný stav porastov to neumožňuje. Smrek napáda hniloba a poškodzuje vietor, takže už pri slabom rozvoľňovaní smrekové porasty podliehajú abiotickým škodlivým činiteľom. A do toho ešte vstupuje lykožrút.

„Niekoľko porastov som rozpracoval výberkovým hospodárskym spôsobom, ale po tom, ako ich napadli spomenuté škodlivé činitele, bola ich štruktúra v priebehu 30-tich rokov narušená natoľko, že výsledok bol taký, akoby som v nich rúbal v pásoch. Rozdiel bol len v tom, že vizuálne to nebolo také rušivé. Takže výberkový spôsob jednoducho u nás nie je možný. Preto sme zvolili cestu skupinovej a skupinovitej obnovy porastov. Porasty na tento spôsob hospodárenia dobre reagujú a ľuďom sa v nich pri koncentrácii drevnej hmoty, ktorú z nich dostávajú, dobre pracuje.

Potrebujeme dostať do našich porastov jedľu, javor a smrekovec. Ale to nie je päť rokov trvajúci proces, ako sa vyjadril prof. Pichler, že práve toľko času máme na záchranu lesníctva. Veď to sú storočné procesy, ktoré sme naštartovali! Až keď sa nám tu podarí pestovať porasty s karpatskou zmesou jedle, buka a smreka, ktoré budú stabilné, potom môžeme postupovať jednotlivým výberom. Teraz sa ale v takom štádiu nenachádzame. Musíme najskôr zrealizovať premeny a prebudovy tunajších porastov a potom v nich hospodáriť jemnejšími postupmi,“ zamýšľa sa Ing. Bábeľa st.

Vracia sa k tomu, že pracuje na Muránskej planine už 36 rokov, pretože si uvedomuje, že až s vekom prichádzajú cenné skúsenosti. Aj lesník sa vo svojej profesii postupne vyvíja a niektoré zákonitosti pochopí až po päťdesiatke. Ing. Bábeľa st. práve na základe svojich pracovných skúseností a pozorovaní už 20 rokov odmieta presadzovanie výberkového hospodárskeho spôsobu ako celoplošného a univerzálneho spôsobu hospodárenia v lesoch. Hovorí, že vekom sa mu tento názor praxou len utvrdzuje. Preto opakovane zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať hospodárske spôsoby a v tejto súvislosti ho veľmi mrzí, že si takýto prístup nechce osvojiť Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá pripravuje na lesnícke povolanie mladých ľudí.

„Aj dlhoroční skúsení lesníci, ktorí hospodária v lesoch zodpovedne, odborne a profesionálne a dosahujú výborné výsledky, sú takzvaným moderným trendom v lesníctve tak zneistení, že nevedia, ako ďalej pod týmto mediálnym tlakom postupovať. A takýchto poctivých lesníkov je v súčasnosti veľa. Veľmi veľa,“ dodáva Ing. Bábeľa st.

Syn, Ing. Cyril Bábeľa ml., vidí dennodenne výsledky lesníckych postupov, zvolených jeho otcom a je presvedčený o tom, že sú správne: „V porastoch vidím konkrétne výsledky a preto ma nikto neobráti iným smerom. Myslím, že v praxi sa vždy ukáže, kto má pravdu. Preto nemám žiadny vnútorný problém s tým, že chcem nadviazať na prácu svojho otca a našich predkov. Keby ma otec po skončení lesníckej fakulty neučil, ako sa zorientovať v lesníckej prevádzke, tak by som nebol tam, kde som teraz. Keby mi neukázal, ako fungujú veci v lesníckej praxi, tak by som o nich ako absolvent lesníckej fakulty nemal ani šajnu. Preto si myslím, že by sme sa mali vrátiť k modelu, kedy študenti pracovali rok – dva ako praktikanti a po skončení vysokej školy by mali začínať odspodu, teda ako vedúci lesných obvodov.“

Obaja Bábeľovci z Muránskej planiny sa zhodujú na tom, že takých ľudí ako sú oni, je v lesníctve veľa. Práve takíto ľudia sú hnacou silou slovenského lesníctva. Dokážu nadviazať na tradície a prispôsobiť sa novinkám. Na prospech lesa i spoločnosti.

Jozef Marko

Hlavné správy

Názor: Poľovníci lovia alebo zabíjajú? Kontroverzia založená na neznalosti

Názor: Poľovníci lovia alebo zabíjajú? Kontroverzia založená na neznalosti

O čom sa píše

Cieľom nasledujúcich riadkov je snaha o lepšie pochopenie poľovníctva ako udalosti v prírode a kultúre. Ako je dobre známe, myšlienky...

Prečítajte si viac
Malí farmári sú na kolenách: Bezvýsledná snaha o obnovu gazdovského stavu trvá už vyše tridsať rokov

Malí farmári sú na kolenách: Bezvýsledná snaha o obnovu gazdovského stavu trvá…

Aktuálne

Farmári včera protestovali vo viacerých mestách Slovenska. Protest malých farmárov a gazdov vyvrcholil príchodom techniky pred budovu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja...

Prečítajte si viac
Problém nevyužívaných a zarastených bielych plôch: Riešením je podpora vlastníkov pôdy a poľnohospodárov pri ich obnove pastvou a kosením

Problém nevyužívaných a zarastených bielych plôch: Riešením je podpora vlastníkov pôdy a…

O čom sa píše

Biele plochy sú najväčším problémom pre poľnohospodárov, ktorým sa zmenšuje plocha na hospodárenie. To môže ohrozovať potravinovú bezpečnosť Slovenska. Má...

Prečítajte si viac
Zdravotný stav slovenských lesov: Jedľa je na tom čoraz lepšie, najviac poškodenou listnatou drevinou je dub

Zdravotný stav slovenských lesov: Jedľa je na tom čoraz lepšie, najviac poškodenou…

O čom sa píše

V Správe o stave lesného hospodárstva v Slovenskej republike za rok 2022 (Zelená správa) je zdravotný stav lesov vyhodnotený na základe defoliácie...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora