Prihlásiť

„Máme obavy , že štát chce pretrhnúť putá ľudí s pôdou“

Rozhovor s predsedom Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti Zvala Ing. Robertom Lattom

 

Na jar 2019 sme uverejnili v časopise LES&Letokruhy rozhovor s predsedom Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Zvala, Ing. Robertom Lattom o postoji vlastníkov lesov v Národnom parku Poloniny k vymedzeniu hraníc Karpatských bukových pralesov. V súčasnosti má Lesopoľnohospodárska urbárska spoločnosť PS Zvala 200 podielnikov a hospodári na viac ako 1 500 hektároch. Rezort životného prostredia plánuje z Národného parku Poloniny vytvoriť jedno z dvoch slovenských „laborátorií ochrany prírody“, do ktorého chce naliať peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR a ukázať verejnosti, ako dokáže týmito finančnými prostriedkami reformovať ochranu prírody u nás. S Ing. Robertom LATTOM sme začiatkom júna hovorili o tom, ako envirorezort a štátna ochrana prírody pristupujú v tomto procese k miestnym majiteľom pôdy a lesov a ako vlastníci lesov vnímajú ich prístup k nim.

Mali sme pripravený plán hospodárskych opatrení, platný do schválenia nového programu starostlivosti o lesy. Orgán Štátnej ochrany prírody SR na podnet Správy Národného parku Poloniny nám v tomto pláne v štyroch zo siedmich porastov škrtol naplánované hospodárske opatrenia. V piatom poraste hniezdil myšiak hôrny, takže sme v ňom tiež nemohli ťažiť. Pre nás to znamenalo, že sme z objemu 3 350 kubíkov dreva, vďaka ktorému sme chceli ako tak prežiť, klesli na 1 500 kubíkov. Aj v dôsledku toho sme mali za minulý rok záporný hospodársky výsledok, teda stratu.

Vlastníci lesov si nemohli uplatniť nárok na úhradu ujmy za obmedzenie bežného hospodárenia 

Ak by bol program starostlivosti o lesy schválený z procesného hľadiska v štandardnom termíne, ako sme očakávali, tak by sme si mohli včas uplatniť nárok na úhradu ujmy za obmedzenie bežného hospodárenia, pretože vlastníme hospodárske lesy, v ktorých boli naplánované adekvátne opatrenia. Do tvorby programu starostlivosti o lesy vstúpila ŠOP SR a pozmenila ho viacerými požiadavkami, napríklad vykonaním ťažby len po dohode so ŠOP, uplatnením jemnejších a ekonomicky náročnejších obnovných postupov, ponechaním živných drevín a mŕtveho dreva v obnovovaných porastoch, časovými obmedzeniami z dôvodu ochrany avifauny, hláseniami o tom, v ktorom poraste ideme realizovať zásah, aby mohla preskúmať, či nie je ohrozené hniezdenie vtákov a nesúhlasom s vykonávaním dorubov.

Kvôli naťahovaniu času pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy sme nemohli včas podať žiadosť o uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia, čo spôsobilo nášmu spoločenstvu existenčné problémy. Ak nám ochranári navyše zakážu realizovať hospodárske zásahy v lese počas hniezdneho obdobia vtákov, tak budeme mať vážny problém. Za zmienku stojí napr. časové obmedzenie: V suchom jarnom a letnom období sa ťaží s obmedzeniami alebo sa ťažiť vôbec nemôže z dôvodu ochrany vtáctva, v daždivom jesennom a zimnom období je zase ťažba obmedzená alebo znemožnená z dôvodu ochrany vôd, nakoľko sa nachádzame na flyši v II. pásme hygienickej ochrany Vodnej nádrže Starina. Chýba mi tu zdravý gazdovský rozum.

Takže urbárnici nedostanú svoje podiely, však?

Áno. Povedal som otvorene na nedávnom stretnutí u nás štátnemu tajomníkovi MŽP SR Michalovi Kičovi, že sa z médií dozvedáme o zámeroch envirorezortu dostať pod správu Štátnej ochrany prírody SR lesné a poľnohospodárske pozemky v národných parkoch. Nato sa vyjadrí Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, že hrozí vykupovanie alebo vyvlastnenie súkromnej pôdy v národných parkoch. Cítime sa dezinformovaní a nevieme presne, čo sa deje. Je ťažké žiť a pracovať v takejto neistote.

Pochopte, máme naplánované hospodárenie. Nie sme štátna, ale súkromná firma, ktorá potrebuje mať krátkodobý aj dlhodobý plán, určitú perspektívu a istotu. A štát nás takto zneisťuje. Ako sa máme k takýmto informáciám postaviť? Máme ťažiť viac alebo predať časť pozemkov a najať si dobrých právnikov, aby nás chránili pred vlastným štátom? Chceme sa venovať vnášaniu jedle a jej ochrane, aby sme vrátili drevinové zloženie v našich lesoch do pôvodného stavu tak, ako je to v susednom Poľsku. Ale načo to všetko úsilie, ak sme zneistení, čo bude ďalej. Čo ak nakoniec príde ochrana prírody so zámerom skúpiť pozemky, na ktorých sa o jedľu dlhodobo staráme?

Toto je naša domovina. Chceme si ju zachovať a zveľaďovať. Pozemky máme po našich predkoch. Môj prapradedo pracoval v Amerike, aby si tu mohol kúpiť kus rodnej zeme. Ja som tu doma, chcem sa o svoje dedičstvo starať.

Cítia to rovnako aj ostatní podielnici vo vašom urbári?

Na valných zhromaždeniach sa zúčastňuje približne 80 percent podielnikov. Jednohlasne prijímajú uznesenia, z ktorých vyplýva, že chcú zostať v tomto regióne a hospodáriť na dedovizni. Zhodnocovať majetok, chrániť si ho a odovzdať ho našim potomkom minálne v takom stave, v akom sme ho dostali po našich predkoch.

Chrániť majetok znamená, že chcete chrániť aj prírodu, ktorá sa na ňom nachádza? Dokážete to?

Určite áno, Máme totiž citovú väzbu k nášmu majetku, k prírode v našom kraji. Keby ste videli ľudí z výboru nášho urbáru alebo vlastníkov pôdy, ako si dokážu zaspomínať na to, čo tu prežili v detstve a mladosti. Ako sa dokážu vrátiť v spomienkach do minulosti a ako ich to napĺňa pozitívnymi emóciami! Tešia sa, že tu môžu byť a tešia sa na to, že budú môcť byť na týchto miestach so svojimi vnukmi. Máme obavy, že štát chce pretrhnúť tieto putá ľudí s pôdou. Viete, tí čo chceli odísť, odtiaľto už dávno odišli. Ostali ľudia s hlbokým vzťahom k tomuto kraju.

Na našom majetku hospodárime jemnejšie, ako nám predpisuje zákon. Na flyši je v zlom počasí zložité nezanechať po mechanizmoch ryhy, ale vždy dáme všetko po ťažbe do poriadku. Každý rok po ťažbe zvážnice upravíme, vyčistíme odrážky, aby ich voda nepoškodila. Bol som v Poľsku a videl som miesta, z ktorých vysťahovali Rusínov. Ostali po nich len nápisy na náhrobných kameňoch citnorínov zaniknutých obcí. My, Rusíni, ktorí žijeme v Poloninách teraz vidíme, že ochrana prírody tu ide vytvárať podmienky, ktoré môžu mať také ekonomické dopady, ktoré spôsobia rozptýlenie tunajších Rusínov do sveta a táto komunita tu zanikne takisto ako v susednom prihraničnom Poľsku.

Preto citlivo reagujeme na snahy ochrany prírody a obávame sa toho, že nás chcú odtiaľto dostať preč. Prečo sa desiatky miliónov z Plánu obnovy majú použiť na ochranu prírody u nás, keď my si tu prírodu chrániť vieme aj sami? Peniaze od štátu je účelnejšie použiť na konkrétnu pomoc ľuďom po pandemickej situácii. Zatiaľ nám štát žiadnu pomoc neposkytol. Koronakríza tunajších ľudí veľmi postihla, prišli o prácu a nemajú z čoho žiť. A teraz prichádza štát a vyhlasuje, že sa s vlastníkmi pôdy v národných parkoch dohodne a dokonca má na to aj peniaze z plánu obnovy!

Bolo by to od štátu nefér, ak by sa teraz, keď sú ľudia na tom zle, zneužila ich finančná a sociálna tieseň na výkup pozemkov. Babka, ktorá chce finančne pomôcť vnučke, predá štátu svoj podiel na pozemkoch, ktoré majú momentálne istú trhovú alebo znaleckú hodnotu. Ak by však babka nechala vnučke svoj podiel ako akúsi investíciu a zároveň pamiatku, tak po čase by táto inestícia priniesla vnučke niekoľkonásobne väčší úžitok, ako jej teraz zaplatí štát, pretože tieto pozemky kumulujú vzácnu čistú vodu a nachádzajú sa na nich výnimočné prírodné hodnoty. Tieto komodity majú a budú mať nesmiernu cenu.

Je pochopiteľné, že po doterajších skúsenostiach nedôverujete štátu a jeho najnovším snahám a zároveň ste presvedčení o tom, že prírodu viete chrániť lepšie ako štát.

Ale veď my vieme, že robíme na svojom a nechceme si znehodnotiť, čo je naše. Ťažíme napríklad menej dreva, ako by sme mohli. Na valných zhroždeniach sa nenašiel nikto, kto by povedal, poďme ťažiť, koľko nám predpis umožňuje, aby sme mali viac peňazí. Čoho sa teda štát bojí, že tu chce chrániť prírodu? Načo tu chce investovať do ochrany prírody milióny eur? V našich porastoch sme zachovali buky s priemerom aj 140 – 150 centimetrov a nie sú to žiadne ojedinelé stromy. Zapojili sme sa do projektu realizácie opatrení na území NATURA 2000 a v rámci neho napríklad po horách čistíme staré gazdovské lúky, aby sme skvalitnili biotopy pre horské lúčne spoločenstvá rastlín. Máme tu také fragmety lesa a nie je ich málo, že odkedy je na Slovensku hospodársko-úpravnická činnosť, ešte sa v nich neťažilo. A my ich chceme zachovať ako jedinečnú hodnotu. Napríklad, namiesto 20 kusov stromov na dožitie, nechávame v porastoch bez náhrady 30 kusov, aby sme zachovali kompaktné časti starých lesov.

Ing. Latta na záver nášho stretnutia hovorí, že pri vyhlasovaní územia UNESCO vlastníci lesov zo Zvaly zaskočili ochranárov, keď sa na valnom zhromaždení uzniesli, že nebudú v týchto lesoch hospodáriť a nebudú do nich nijako zasahovať. Dokonca aj stovky metrov pod hrebeňovými porastami, ktoré chcú ochranári zaradiť do piateho stupňa ochrany, neťažia drevo a nebudú ho ťažiť. Tak prečo chcú pred majiteľmi ochranári chrániť ich vlastné súkromné lesy... ?!

Jozef Marko

Hlavné správy

Viedeň postaví tisícky bytov v drevostavbách: Drevo vníma ako dostupnú domácu prírodnú surovinu

Viedeň postaví tisícky bytov v drevostavbách: Drevo vníma ako dostupnú domácu prírodnú…

O čom sa píše

Viedeň chce do roku 2025 postaviť či začať prípravu tisícky bytových jednotiek v drevostavbách a hybridných konštrukciách. Najväčší projekt obsiahne...

Prečítajte si viac
Názor: Odpočet ochrany prírody a odkaz pre tých, ktorí zvažujú predaj lesného majetku štátu – zradíte ideály predkov a znevážite ich odriekanie

Názor: Odpočet ochrany prírody a odkaz pre tých, ktorí zvažujú predaj lesného…

O čom sa píše

A./  Výsledky lesníckej ochrany prírody, t. j. v duchu posolstva J. D. Matejovie: Zachovať lesy potomstvu Citát z ForestPortal-u: „Slovensko je krajinou...

Prečítajte si viac
Boj o využívanie lesov v Nemecku: Vlastníci lesov odmietajú požiadavky ochrancov prírody, pretože by viedli k výraznému zvýšeniu dovozu dreva

Boj o využívanie lesov v Nemecku: Vlastníci lesov odmietajú požiadavky ochrancov prírody…

O čom sa píše

Odborný časopis Lesnická práce uverejnil v júlovom vydaní v rubrike Zahraničné lesníctvo trojstranovú analýzu autora Stana Cejchana z Thünen-Institut für Internationale Waldwirtschaft und...

Prečítajte si viac
Vlastníci lesov v ČR: Návrh Stratégie EÚ pre lesy je nevyvážený. Jedinou našou istotou je neistota

Vlastníci lesov v ČR: Návrh Stratégie EÚ pre lesy je nevyvážený. Jedinou…

Aktuálne

Európska komisia schválila 16. júla návrh Stratégie EÚ pre lesy do roku 2030. Sdružení vlastníků obecních a soukromých lesů v...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo