Zjednoduší alebo skomplikuje nám život nový zákon?

Na otázky čitateľov a redakcie týkajúce sa nového zákona o reprodukčnom materiáli odpovedá Ing. Miriam Sušková, vedúca Strediska kontroly lesného reprodukčného materiálu  Národného lesníckeho centra v Liptovskom Hrádku.

 

O Prejdime hneď v úvode na tému, ktorá v súčasnosti najviac zaujíma širokú lesnícku  verejnos. Svedčí o tom množstvo otázok lesníkov z praxe na našej internetovej stránke www.lesmedium.sk, ktoré si priam žiadajú odpoveď zainteresovaných pracovníkov. Všeobecne sa dajú zostručni nasledovne: „Aký je Váš názor na nový zákon o lesnom reprodukčnom materiáli č.138/2010 Z.z..? Odkedy by mal plati? Je štátna správa pripravená  na jeho uvedenie do praxe? Zjednoduší alebo, naopak, skomplikuje život obhospodarovateľom lesov a najmä pestovateľom sadeníc?“ Môžete na tieto otázky postupne odpoveda?

- Áno, od 1.januára 2011 nadobudol účinnos úplne nový zákon o lesnom reprodukčnom materiáli  č. 138/2010 Z. z. a zároveň jeho vykonávacia vyhláška č. 501/2010 Z. z.. Tieto dva predpisy pomerne zásadným spôsobom menia pravidlá produkcie a používania lesného reprodukčného materiálu /ďalej LRM -  poznámka redakcie/.

Nový zákon a vyhlášku pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ich cieľom bolo hlavne dôslednejšie prispôsobenie slovenskej legislatívy na úseku LRM Smernici Rady 1999/105/ES z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných drevín na trh a tiež zjednodušenie pravidiel na úseku produkcie a používania LRM na umelú obnovu a zalesňovanie. Ďalším cieľom bola jednoduchšia vykonateľnos zákona. Bohužiaľ, v priebehu legislatívneho procesu došlo k niekoľkým chybám,  a tak bolo potrebné pripravi novelu, ktorá pôvodný zákon č. 138/2010 Z. z. doplnila a upravila. Vo februári 2011 Národná rada SR novelu schválila ako zákon č. 49/2011 Z. z., ktorý nadobudne účinnos od 1. apríla 2011.

Čo sa týka otázky  pripravenosti štátnej správy na jeho uvedenie do praxe, táto sa zrejme týka ustanovení zákona, ktoré prinášajú zásadné zmeny do spôsobu ohlasovania zberu LRM, kontroly odberu LRM a vystavovania Listu o pôvode LRM, ktorý je akýmsi „rodným listom“ lesného reprodukčného materiálu.

Hneď na začiatku by som sa vrátila k pojmom zber a odber LRM, aby si čitateľ nemyslel, že zaúradoval tlačiarenský škriatok. Zákon č. 138/2010 Z. z. zavádza, okrem doteraz používaného pojmu zber LRM, aj pojem odber LRM. § 2 zákona za odber  považuje konkrétne vykonávanie činností pri získavaní LRM – trhania, striasanie, vyzdvihovanie semenáčikov z prirodzeného zmladenia, odber častí rastlín na vegetatívne množenie a podobne. Za zber sa považuje organizovanie a zabezpečovanie odberu LRM. Zber môže vykonáva len osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s LRM v zmysle § 17 tohto zákona.  Táto osoba je zároveň zodpovedná za ohlásenie zberu LRM na príslušnom obvodnom lesnom úrade v zmysle § 10 zákona, za zaslanie žiadosti o vystavenie Listu o pôvode, ako aj za označovanie a ďalšiu manipuláciu so získaným LRM v zmysle ustanovení zákona.

Avšak vrátim sa k pripravenosti štátnej správy. Otázka Vášho čitateľa pravdepodobne smeruje k nárastu povinností obvodných lesných úradov, kedy im pribudla povinnos kontrolova zbery LRM a vystavova Listy o pôvode LRM. Do 31.decembra 2010 zabezpečovalo kontroly zberov Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu v Liptovskom Hrádku a Listy o pôvode LRM vystavovali správcovia zdrojov LRM. Otázku dostatočnosti personálnych kapacít neviem posúdi, ale čo sa týka technického zabezpečenia, určite by nám všetkým pomohol jednotný informačný systém, ktorý by umožnil vystavenie Listu o pôvode „online“, tak ako to funguje napríklad v Českej republike. Systém, ktorý by bol prepojený s Národným registrom zdrojov by obvodnému lesnému úradu umožnil vystavi List o pôvode a zároveň ho tak odovzda Stredisku kontroly LRM, kde ho zatiaľ musia zasiela poštou. Zároveň by Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu malo elektronickú informáciu a nemuselo by opätovne List o pôvode zadáva do svojich databáz. Eliminovala by sa aj možnos chýb, ktoré môžu vzniknú pri prepisovaní, nedostatočnej aktualizácii databázy zdrojov na obvodných lesných úradoch a podobne. Jednotný systém vystavovania Listov o pôvode na všetkých obvodných lesných úradoch by určite celý systém evidencie LRM zrýchlil a zjednodušil.

___________________________________________________________________________

„Určite by nám všetkým pomohol jednotný informačný systém, ktorý  by umožnil vystavenie Listu o pôvode „online“, tak  ako to funguje napríklad v Českej republike...“

__________________________________________________________________________

 

O Zopakujme si však opä otázku našich čitateľov: zjednoduší alebo skomplikuje tento zákon život obhospodarovateľom lesa a producentom lesného reprodukčného materiálu?

- Vzhľadom na zmeny zásad horizontálneho a vertikálneho prenosu predpokladám v konečnom dôsledku skôr zjednodušenie. Znížil sa počet semenárskych oblastí pre jednotlivé dreviny, čím sa zväčšila ich výmera - to umožní širšie využitie LRM z jednotlivých zdrojov. Pre účely vertikálneho prenosu sa zaviedlo pravidlo prenosu v rámci jedného lesného vegetačného stupňa. Keďže každá JPRL je jednoznačne zaradená do konkrétneho lesného vegetačného stupňa, každý obhospodarovateľ si vie jednoznačne naplánova aké sadenice bude pri zalesňovaní a umelej obnove potrebova. Komplikovanejšie to môže by v prechodnom období, kým obhospodarovatelia zistia, aké sadenice potrebujú v zmysle nových zásad prenosu a producenti dopestujú sadbový materiál v potrebnej štruktúre. Avšak prechodné ustanovenia zákona č. 49/2011 Z. z. umožňujú použitie materiálu z výsevov vykonaných pred 1.aprílom 2011 podľa predchádzajúcich predpisov, takže časový priestor na prečíslovanie zdrojov, zásob osiva ako aj rozpestovaného sadbového materiálu do 31. mája 2011, ktorý je pre Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu určený v ďalšom prechodnom ustanovení novely zákona by mal by dostatočný pre plynulý prechod k uplatňovaniu nových zásad horizontálneho a vertikálneho prenosu.

 

O Vyberáme názor aj ďalšieho čitateľa. „ Ktorý lesnícky orgán zastrešuje tento zákon? Je to vaše stredisko? Zo samotného  zákona to nie je  jasné. Orgán štátnej odbornej kontroly v takomto prípade by mal  by súčasou štátnej správy,  alebo priamou súčasou ústredného orgánu štátnej správy, alebo  jeho priamou organizačnou jednotkou. Obdobne, ako je to zákonom dané v prípade Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici...“ Môžete sa nášmu čitateľovi k tomu vyjadri?

- Orgánom štátnej odbornej kontroly na úseku lesného reprodukčného materiálu v zmysle ustanovení zákona č. 138/2010 Z. z. je Národné lesnícke centrum. Po zavedení legislatívnej skratky „centrum“  v § 5 zákona sa táto používa v celom ďalšom texte.

Národné lesnícke centrum plní povinnosti uložené zákonom prostredníctvom svojho špecializovaného pracoviska, ktorým je práve Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu v Liptovskom Hrádku. Naše pracovisko je v organizačnej štruktúre Národného lesníckeho centra zaradené  na rovnakej úrovni ako Stredisko lesníckej ochranárskej služby, takže ani jedno stredisko nie je priamou organizačnou jednotkou ústredného orgánu štátnej správy. Ale čitateľ má v podstate pravdu. Určite by pridalo na prehľadnosti a jednoznačnosti, keby zákon uvádzal ako orgán štátnej odbornej kontroly Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu podobne ako zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch uvádza Lesnícku ochranársku službu.

 

O Vráme sa k článku, ktorý  ste  uverejnili v našom časopise pred dvomi rokmi /č. 9-10/2008/ pod názvom „Aký je súčasný stav lesného škôlkarstva na Slovensku?“  Konštatujete, že  po roku 1989 nastali v produkcii lesného reprodukčné materiálu výrazné zmeny. Produkciou tohto materiálu sa mohol zaobera prakticky ktokoľvek a vzhľadom na to, že živelnos vládla aj v oblasti obchodovania s reprodukčným materiálom veľká čas „nových producentov“ sa zaoberala len obchodovaním so semenáčikmi z prirodzeného zmladenia buka lesného smerom do Českej republiky. Rovnako do  Slovenskej republiky sa dovážal materiál nejasného pôvodu napríklad z Ukrajiny a podobne. Čo sa  odvtedy zmenilo, respektíve  akými aktivitami sa podieľa vaše pracovisko na týchto zmenách?

- Situácia, ktorú spomínate vo svojej otázke je už, dúfajme, definitívne za nami. Už v roku 2001, kedy vyšla v zbierke zákonov prvá právne záväzná norma, ktorou bola vyhláška č. 64/2001 Z. z., sa situácia radikálne zmenila. Vyhláška ustanovila povinnos pre producentov LRM by držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre prácu s LRM, ustanovila zásady horizontálneho a vertikálneho prenosu LRM ako aj podmienky na dovoz a vývoz LRM. Už táto vyhláška vo veľkej miere preniesla do našej legislatívy ustanovenia Smernice Rady 1999/105/ES, takže zákon 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli, ktorý musel by prijatý aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ už nebol pre producentov až takou novinkou.

Nový zákon č. 138/2010 Z. z. zásadné zmeny do obchodovania s LRM neprináša, takže situácia z obdobia  90-tych rokov minulého storočia by sa v žiadnom prípade nemala opakova. Okrem toho obchodná výmena LRM v rámci EÚ je kontrolovaná aj v rámci spolupráce a výmeny informácií medzi kontrolnými orgánmi jednotlivých členských štátov, ktoré si navzájom posielajú informácie o LRM, ktorý sa pohybuje medzi členskými štátmi.

 

O Veľmi výstižne ste v našom časopise charakterizovali súčasný stav  slovami, že „situáciu na Slovensku komplikuje  fakt, že každý producent rieši svoje problémy samostatne“. U našich susedov napríklad výborne funguje Sdružení  lesních  školkaru Českej republiky. Prvé pokusy  aj  na Slovensku vytvori podobné združenie koncom 90-tych rokov boli neúspešné. Čo sa odvtedy zmenilo? Nastal aspoň náznak pozitívneho posunu?

- Žiaľ, na tomto poli sa nezmenilo nič. Naďalej každý producent bojuje sám za seba.

Činnos škôlkarského združenia v rámci vzdelávania a poradenstva sa aspoň čiastočne snaží nahradi naše stredisko. Organizujeme jedenkrát ročne medzinárodný seminár, na ktorom sa snažíme sprostredkova producentom LRM  aj obhospodarovateľom lesa  najnovšie informácie z oblasti lesného semenárstva, škôlkarstva, umelej obnovy lesa a súvisiacej legislatívy zo Slovenska aj zo zahraničia. Každoročne sa na seminári zúčastňuje 100 až 150 účastníkov a lektori z Česka, Nemecka, Poľska, Maďarska, ale aj ďalších krajín. Samozrejmosou je aj poradenstvo poskytované naším strediskom. Je škoda, že už nie je v našich možnostiach pripravi a zabezpeči väčšie exkurzie do zahraničia, tak ako to organizuje české združenie. Českí škôlkari každoročne vyrážajú na exkurzie do blízkeho aj vzdialeného zahraničia, aby nadviazali nové kontakty, zoznámili sa s novými technológiami a, samozrejme, zistili, kam sa posunula konkurencia. Zhodou okolností, v roku 2010 bolo cieľom ich exkurzie Slovensko so zameraním sa na výrobu krytokorenných sadeníc, o ktoré je stále väčší záujem. Samozrejme, že organizovanie seminárov, školení a exkurzií nie je jedinou náplňou činnosti združenia. Združenie sa okrem iného aktívne podieľa na tvorbe legislatívy, ktorá vážnym spôsobom ovplyvňuje prácu producentov LRM.

Verím, že funkčné združenie by prinieslo veľa užitočného aj slovenským producentom, ale nie je v možnostiach ani v právomoci nášho pracoviska združenie vytvori ani zabezpečova jeho činnos v plnom rozsahu. V súčasnej situácii sa zdá, že slovenskí producenti nepociujú potrebu založenia takejto organizácie.

O Ak chceme zmierni dopady podkôrnikovej kalamity z hľadiska obnovy lesy využitím pôvodných druhov drevín musíme v prvom rade urobi všetko pre záchranu a zachovanie pôvodného genofondu. Ako sa na týchto aktivitách podieľa vaše pracovisko?

- Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu vyvíja v tejto oblasti najrôznejšie aktivity. Jednou z našich hlavných činností je v spolupráci s obhospodarovateľmi a vyhotovovateľmi PSoL budovanie, respektíve rozširovanie základne zdrojov uznaných pre zber lesného reprodukčného materiálu. Hlavnou časou sú samozrejme porasty uznané pre zber, ktoré sú najdôležitejším a najrozsiahlejším zdrojom LRM. Dôležitým zdrojom LRM sú aj semenné sady, ktoré obhospodarovatelia zakladajú v úzkej spolupráci s našim pracoviskom. Cieľom semenných sadov je získa pravidelnú, bohatú a pomerne ľahko zozbierateľnú úrodu z tých najkvalitnejších materských stromov, z potomstva, ktorých je semenný sad založený. Na záchranu a zachovanie genofondu slúžia aj génové základne a semenné porasty.

Avšak najdôležitejšími krokmi, ktoré sa nám v ostatných dvoch rokoch podarilo zrealizova bolo doplnenie Banky semien lesných drevín o 22 oddielov semien smreka obyčajného z najohrozenejších lokalít Kysúc, Oravy, Liptova a Spiša v roku 2009 a zozbieranie vrúbľov a výroba vrúbľovancov, ktoré poslúžia na založenie regionálneho klonového archívu  smreka obyčajného zo spišského regiónu v roku 2010. Pochopiteľne, tieto úlohy by sa nám  nepodarilo naplni bez výdatnej pomoci Sekcie lesníckej MPaRV SR, ktorá na tieto aktivity poskytla finančné prostriedky a Odštepný závod Semenoles,  Lesy SR, š.p. v Liptovskom Hrádku, kde spracovali semennú surovinu do Banky semien a aj vyrobili vrúbľovance.

Nuž, a ako sa dnes ukazuje, tieto zbery, či už semennej suroviny, alebo vrúbľov, sa uskutočnili „v poslednej chvíli“ - niektoré z porastov, kde sa uskutočnil zber semennej suroviny alebo stromy, z ktorých sa zbierali vrúble už zásluhou podkôrnikov neexistujú.

O Veľká čas producentov vyrába lesný reprodukčný materiál nielen pre svoje potreby, ale aj pre potreby uvádzania do obehu a obchodovania. Aké sú v tomto smere úlohy Strediska kontroly LRM ako orgánu štátnej odbornej kontroly?

- Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu okrem poradenstva poskytovaného producentom LRM zabezpečuje aj vystavovanie dokladov, ktoré v súvislosti s uvádzaním LRM do obehu, jeho obchodnou výmenou a vývozom vyžaduje zákon č. 138/2010 Z. z. ako aj doklady potrebné pre dovoz a použitie LRM zo zahraničia na umelú obnovu a zalesňovanie. V prvom rade sú to národné aj medzinárodné certifikáty o kvalite osiva, ktoré vystavuje naše laboratórium akreditované v Medzinárodnom združení pre testovanie osív ISTA, nakoľko osivo uvádzané do obehu musí by označené okrem iného aj údajmi o jeho kvalite.

V prípade potvrdení o pôvode do 31 decembra.2010 platilo pravidlo, že do obehu sa LRM mohol uvádza len s potvrdením o pôvode vystaveným Strediskom kontroly lesného reprodukčného materiálu. Od 1. januára 2011, v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č.138/2010 Z. z. sa zásadne mení spôsob vystavovania týchto dokladov. Zmenilo sa pomenovanie dokladu na List o pôvode a vystavuje ho príslušný obvodný lesný úrad po ukončení zberu semena alebo semennej suroviny. Tento doklad bude LRM sprevádza počas celej doby jeho spracovania, skladovania, pestovania až po jeho konečné použitie. Keďže však materiál, ktorý bol zozbieraný, spracovaný, respektíve rozpestovaný pred 1. januárom 2011 takýto doklad o pôvode vystavený nemá, v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 49/2011 Z. z., musí každý vlastník takéhoto LRM požiada o vystavenie Listu o pôvode Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu a to bez ohľadu na to, či tento materiál bude uvedený do obehu alebo použitý pri plnení vlastných úloh pri zalesňovaní alebo umelej obnove lesa.

Čo sa týka obchodnej výmeny zo Slovenska a vývozu lesného reprodukčného materiálu Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu aj naďalej bude vystavova Listy o pôvode pre oddiely LRM, ktoré majú by predmetom obchodnej výmeny, respektíve vývozu.

Pri obchodnej výmene na Slovensko je dodávateľ povinný tento zámer oznámi Stredisku kontroly lesného reprodukčného materiálu a zároveň predloži List o pôvode vystavený v krajine odkiaľ LRM pochádza. V prípade dovozu musí Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu udeli súhlas na dovoz. V obidvoch prípadoch - obchodnej výmeny v rámci členských krajín EÚ aj dovozu z tretích krajín - je konečný používateľ pred vykonaním umelej obnovy alebo zalesňovania takýmto materiálom požiada Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu o udelenie súhlasu.

Okrem týchto dokladov má Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu v prípade obchodnej výmeny povinnosti aj voči kontrolným orgánom ostatných členských krajín EÚ. V prípade obchodnej výmeny zo Slovenska sme povinní do 60 dní informova o pohybe LRM kontrolný orgán v krajine, do ktorej LRM zo Slovenska smeruje, a to v prípade „reexportu“, to znamená, ak materiál pochádza z inej krajiny a slovenský producent alebo obchodník ho dodáva do ďalšej krajiny. Rovnaké informácie dostávame od kontrolných úradov iných krajín aj my v prípade obchodnej výmeny na Slovensko.

 

O A na záver, čo  by ste chceli touto  cestou odkáza  producentom sadbového materiálu  na Slovensku?

- Dúfam, že v spolupráci s producentmi aj obhospodarovateľmi lesa sa nám aj naďalej bude dari robi maximum pre zachovanie cenného genofondu našich lesov a dopestovanie dostatočného množstva kvalitného sadbového materiálu.

Zároveň bude potrebné zabezpeči plynulý prechod k uplatňovaniu nového zákona o LRM. Naše pracovisko sa bude aj naďalej snaži pomáha najmä cestou poradenstva a organizovaním vzdelávacích aktivít. Na druhej strane, dôležitou pracovnou náplňou nášho pracoviska je výkon štátnej odbornej kontroly na úseku lesného reprodukčného materiálu, takže aj túto činnos budeme zabezpečova v maximálne možnom rozsahu.

Aj  za čitateľov našej www.lesmedium.sk

ďakuje za rozhovor Ján Fillo