Vývoj stavu lesov a lesného hospodárstva po roku 1990

Výmera lesného pôdneho fondu, ako aj lesnej porastovej pôdy za toto obdobie málo stúpla, čo možno hodnoti pozitívne. Väčšiu lesnatos než SR (41 %) má zo štátov EÚ len Švédsko, Fínsko a Rakúsko.

Dos výrazne sa zmenilo zastúpenie jednotlivých kategórií lesov. Výmera porastovej pôdy hospodárskych lesov sa znížila o 62 tisíc ha (tvorí 68 %). Výmera lesov ochranných a osobitného určenia stúpla o 138 tisíc ha (tvorí 32 %). Poukazuje to na veľký význam verejnoprospešných funkcií lesov. Výrazne to však znižuje ekonomickú pozíciu subjektov obhospodarujúcich lesy, pretože verejnoprospešné funkcie (náklady, respektíve ujmu) im nikto nehradí. Vývoj zásob dreva je priaznivý. Niektorí autori (napríklad prof. Šály) dávajú nárast zásob do súvislosti so zvyšovaním prírastkov, ako dôsledok vplyvu atmosferilií, najmä uhlíka a dusíka.

K zásadnému obratu došlo v používaní hospodárskych spôsobov. Jednoznačne prevláda podrastový hospodársky spôsob. Dos malé zastúpenie má výberkový hospodársky spôsob. Zdravotný stav a vitalita lesných porastov sú horšie než európsky priemer. Dochádza len k veľmi pomalému zlepšovaniu ich zdravotného stavu. Zastúpenie drevín sa podstatne nemení. Pomer zastúpenia ihličnatých a listnatých drevín je na prvý pohľad priaznivý. Horšia je situácia, ak hodnotíme jednotlivé lesné hospodárske celky alebo regióny. Taktiež treba uvies, že so zreteľom na prebiehajúce klimatické zmeny treba zvýši zastúpenie listnatých drevín (VLADOVIČ 2002). Z hľadiska zvyšovania odolnosti porastov proti škodlivým činiteľom a funkcií lesa v životnom prostredí ide o správne opatrenie. Na ekonomiku subjektov obhospodarujúcich lesy to však bude ma negatívny vplyv (ihličnaté drevo je možné lepšie speňaži než listnaté). Priemerný rubný prírastok vykazuje priaznivú tendenciu. Podľa vykonaných kalkulácií, ažbové možnosti by sa mali zvyšova. Je to hlavne v dôsledku presunu dospievajúcich porastov (ktorých je najviac) do rubného veku.

Ako z uvedeného zhodnotenia vývoja taxačných charakteristík lesov v SR a ich súčasného stavu vyplýva, situácia je vcelku priaznivá. Takmer všetky (najmä ak ich posudzujeme z ekologického či environmentálneho hľadiska) majú tendenciu zlepšovania. Nemusí to ma však vždy priaznivý vplyv na ekonomiku lesného hospodárstva (pokles výmery hospodárskych lesov, vyššie náklady pri jemnejších hospodárskych spôsoboch, zvyšovanie zastúpenia listnatých drevín). Významnou skutočnosou a špecifikom lesov na Slovensku je, že viac než polovica lesov patrí do vyšších stupňov ochrany prírody. V dôsledku obmedzenia „bežného“ hospodárenia tu vznikajú lesnému hospodárstvu veľké finančné straty.

Treba však uvies, že na posúdenie zmien stavu lesov podľa taxačných charakteristík treba obyčajne dlhšie časové obdobie (úroveň obhospodarovania lesov sa pozitívne, alebo negatívne prejaví na ich stave až s väčším odstupom času). Ani súčasný pomerne priaznivý

stav lesov nie je výsledkom práce terajšej generácie, ale predchádzajúcich (respektíve čiastočne v súčasnosti končiacich aktívnu činnos). Nakoniec nie je zanedbateľná skutočnos, že väčšina ukazovateľov sa odvodila z platných lesných hospodárskych plánov, ktoré sa spracovali v rozličných časových horizontoch (1990–2006), čo sažuje objektívne charakterizova dynamiku krátkodobých zmien stavu lesov.

Hospodárske ukazovatele lesného hospodárstva

Ak porovnáme roky 1990 a 2006, možno urobi nasledovné závery:

Všetky výkony pestovnej činnosti (okrem prebierok) v porovnaní s rokom 1990 výrazne poklesli (index 0,481 – 0,831). Ochrana mladých lesných porastov, ktorá sa vyjadruje sumou finančných nákladov v bežných cenách síce stúpla, ale po zohľadnení inflácie (reálna cena) je tu pokles najväčší (index 0,358). Rozsah prebierok sa zvýšil (index 1,583). Na rozsah prebierok má však vplyv aj zmena metodiky započítavania plochy (po náhodných ažbách v predrubných porastoch, pokiaľ tu netreba robi výchovný zásah). ažba dreva má stúpajúcu tendenciu. V rokoch 1991 – 1994 bola celková ažba dreva nižšia než etát. Od roku 1995 je ažba dreva vyššia než etát. Prekračuje sa najmä etát ihličnatých drevín, na čom má veľký podiel hlavne náhodná ažba. ažba dreva z únosnej ažby (etátu) v jednotlivých rokoch tvorila takéto percento: 1990 – 102 %, 1991 – 88 %, 1992 – 92 %, 1993 – 93 %, 1994 – 101 %, 1995 – 108 %, 1996 – 110 %, 1997 – 119 %, 1998 – 117 % , 1999 – 118 %, 2000–117 %, 2001–110 %, 2002–106 %, 2003 – 107 %, 2004 – 111 %, 2005 -149 %, 2006 -119 % Pritom vysoko sa prekračuje etát ažby ihličnatého dreva (v roku 1999 o 34 %, roku 2000 o 36 %, roku 2001 o 21 %, roku 2002 o 22 %, roku 2003 o 29 % a roku 2004 o 36 %...).

Ako sme už uviedli, veľmi vysoké sú náhodné ažby. V jednotlivých rokoch sa pohybovali od 1,8 mil. m3 po 6,5 mil. m3 ročne, čo je od 31 do 64 % z celkovej ažby dreva.

Dåžka lesných ciest sa v podstate nezmenila. Znamená to, že sa nové cesty takmer nebudovali. Dåžka vodných tokov v réžii štátnych organizácií poklesla. Zmeny však vyplynuli skôr zo spresňovania evidencie, ako z odovzdania ich správy organizácii vodného hospodárstva.

Vývoj hospodárskych ukazovateľov lesného hospodárstva na Slovensku je vo väčšine prípadov nepriaznivý. Ide v prvom rade o výkony pestovnej činnosti, ktorými sa napåňa základný strategický cieľ lesného hospodárstva (zachovanie, ochrana a zveľaďovanie lesov). Tu okrem prebierok zaznamenávame pokles realizovaných výkonov. Aj keď pripustíme, že nastali určité kvalitatívne zmeny v obhospodarovaní lesov / rozšírenie podrastového hospodárskeho spôsobu, čo viedlo k zvýšeniu prirodzenej obnovy), môže to ma negatívny vplyv na stav lesov v budúcnosti. Naproti tomu, objemy ažieb dreva sa zvyšujú (prekračujú únosný etát), čo nie je v súlade s princípom trvale udržateľného obhospodarovania lesov. Vysoké náhodné ažby sú najmä v dôsledku klimatickej zmeny, väčšej frekvencie a intenzite pôsobenia najmä abiotických škodlivých činiteľov. Podiel na ich objeme má však určite aj nedostatočná pestovno-ochranná starostlivos o lesné porasty. Len malá čas z vodných tokov sa previedla do správy organizácií vodného hospodárstva. Veľmi malá je starostlivos o postavené lesné cesty a vodné toky (neprebiehajú tu rekonštrukcie a opravy).

Finančné ukazovatele lesného hospodárstva

Skôr než prikročíme k vlastnému zhodnoteniu, pokladáme za veľmi dôležité uvies, že vývoj finančných ukazovateľov možno posudzova v bežných cenách, čiže bez zohľadnenia inflácie, ako aj v stálych (reálnych) cenách, kde sa zohľadní vplyv inflácie. (Ako východisko sa zobral rok 1990. V nasledujúcich rokoch bol inflačný index nasledovný: r.1991 – 1,612, r.1992 – 1,773, r.1993 – 2,184, r.1994 – 2,477, r.1995 – 2,772, r.1996 – 2,880, r.1997 – 3,056, r.1998 – 3,260, r.1999 – 3,606, r.2000 – 4,039, r.2001 – 4,334, r.2002 – 4,477, r.2003 – 4,857, r. 2004 – 5,222, r.2006 – 5,605. Týmto indexom (5,605) sa predelila bežná cena v roku 2006, čím vznikla stála (reálna) cena – zrovnateľná s rokom 1990.) Samozrejme, na porovnanie vývoja, lepšiu vypovedaciu hodnotu majú stále (reálne) ceny.

Ak porovnáme roky 1990 – 2006, možno urobi následné závery:

Takmer všetky ukazovatele tržieb a výnosov, ako aj nákladov, majú v roku 2006 vyššie nominálne hodnoty. Najmenej to bolo pri odpisoch (index 1,407). Najviac stúpli priame náklady ažbovej činnosti (index 5,393). Hospodársky výsledok sa zvýšil (index 7,195, v roku 2003 bol však mínusový). Štátne podpory sa znížili takmer o 70 % (index 0,310), pričom k najväčšiemu poklesu došlo pri lesníckej činnosti (index 0,121). Najväčší nárast zaznamenali záväzky po lehote splatnosti (index 7,100) a pohľadávky po lehote splatnosti (index6,476).

Ak zoberieme do úvahy infláciu, potom zistíme, že okrem hospodárskeho výsledku, záväzkov po lehote splatnosti a pohľadávok po lehote splatnosti sa hodnoty všetkých ukazovateľov tržieb a výnosov a nákladovosti znížili. Najviac poklesli štátne podpory (index 0,055). Spolu predstavujú len 5,6 % roku 1990. Hospodársky výsledok (zisk) sa síce zvýšil o 52 mil. Sk, spôsobila to však abnormálne vysoká ažba dreva v dôsledku vetrových polomov z novembra 2004.

Za závažné treba považova pokles priamych nákladov do pestovnej činnosti. Je to dôsledok zníženia objemu jednotlivých výkonov v pestovnej činnosti, ako aj malej finančnej čiastky na meraciu jednotku.

Ako z uvedeného vidíme sledoval sa vývoj stavu lesa, hospodárskych a finančných ukazovateľov od roku 1990, a to ročne, až po rok 2006 (posledný rok, kedy boli údaje k dispozícii). Posledné dva roky nám však celkový vývoj dos skresľujú v dôsledku abnormálne vysokých ažieb dreva (vetrová kalamita z novembra 2004). Ide najmä o hospodárky výsledok, ktorý dosiahol pomerne vysoké plusové hodnoty. Ak by sme realizovali normálny (únosný) objem ažieb dreva situácia by bola iná. Preto nič sa nemení na záveroch, ku ktorým sme došli pri hodnotení vývoja lesného hospodárstva do roku 2004, keď sa konštatovalo (Konôpka 2006): lesné hospodárstvo sa dostalo do veľmi ažkej finančnej situácie a že je to najmä v dôsledku toho, že:

• neúmerne poklesla podpora lesného hospodárstva zo štátneho rozpočtu, či verejných zdrojov,

• mimoriadne stúpli náhodné ažby (predstavujú polovicu z celkovej ažby, v dôsledku čoho sa znížili tržby za drevo a stúpli náklady na obhospodarovanie lesov),

• stúpli požiadavky na plnenie verejnoprospešných funkcií (veľká rozloha lesov sa nachádza v chránených územiach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny),

• nepriaznivo sa vyvinula obchodná bilancia na trhu s drevom (vysoké pohľadávky po lehote splatnosti),

• nie je možné v neštátnom sektore lesného hospodárstva prerozdeľova finančné prostriedky v dôsledku pôsobenia diferenciálnej renty.

Závery z hodnotenia stavu lesov a lesného hospodárstva v ostatnom období

Z analýzy vývoja stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku po roku 1990 vyplynulo, že:

• Vývoj stavu lesov podľa taxačných charakteristík je vcelku priaznivý. Ide však o pomerne krátke obdobie, aby sa mohla úroveň obhospodarovania lesov premietnu do ich stavu. Ďalej taxačné charakteristiky sa prebrali z platných lesných hospodárskych plánov, ktoré sa spracovali v rozličných časových horizontoch (1990 – 2006), čo neumožňuje objektívne posúdi krátkodobé zmeny v stave lesov.

• Väčšina hospodárskych ukazovateľov lesného hospodárstva zaznamenala nepriaznivý vývoj. Ide o všetky výkony pestovnej činnosti, okrem prebierok. Od roku 1995 je ažba dreva vyššia než etát. Pritom sa prekračuje najmä etát ihličnatých drevín. Náhodné ažby tvorili polovicu z celkovej ažby dreva. Málo sa pokročilo vo výstavbe lesných ciest. Nedostatočne sa zabezpečuje ich údržba a rekonštrukcia. Malá je starostlivos o vodné toky.

• Tržby a výnosy, ako aj náklady, dosiahli v roku 2006 vyššie nominálne hodnoty. Ak však zoberieme do úvahy infláciu, takmer všetky ukazovatele majú nepriaznivejšie hodnoty. Nepriaznivo sa prejavil najmä pokles finančnej podpory lesnému hospodárstvu zo štátneho rozpočtu (zníženie o 94 %). Z ďalších príčin nepriaznivej situácie je vysoký objem náhodných ažieb, obmedzenia v dôsledku stúpajúcich požiadaviek na plnenie verejnoprospešných funkcií lesov, nepriaznivá obchodná bilancia na trhu s drevom a nemožnos prerozdeľovania diferenciálnej renty v neštátnom sektore.

Aj keď pripustíme, že nastali aj určité kvalitatívne zmeny v obhospodarovaní lesov (napríklad rozšírene podrastového hospodárskeho spôsobu, čo viedlo k zvýšeniu prirodzenej a k zníženiu potreby umelej obnovy), nemožno tento vývoj hodnoti pozitívne. Problematika by sa však nemala posudzova len na základe porovnávania objemu jednotlivých výkonov, či vynaložených finančných prostriedkov a ich vývoja. Aby sa zabezpečilo trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, treba objektívne kvantifikova jednotlivé výkony a týmto sa snaži priblíži čím najviac. Určité podklady, pokiaľ ide o hospodárske ukazovatele, možno získa z lesných hospodárskych plánov, respektíve Súhrnných informácií o stave lesov SR – plánované ročné úlohy v ažbe (m3), obnove, prečistkách a prebierkach (ha). Chýbajú nám však údaje o finančných ukazovateľoch. Ale to je iná problematika, ktorá si vyžaduje samostatné výskumné riešenie.

Na opodstatnenos uvedených záverov poukazuje aj porovnanie investícií do

pestovnej činnosti v zahraničí. Podľa TUTKU (2005) investície do pestovania lesov v rokoch 1999 až 2001 boli priemerne ročne v Nemecku 45 EUR na hektár, v ČR 50 EUR na hektár a v SR 16 EUR na hektár. Čiže v SR je to približne jedna tretina v porovnaní s uvedenými štátmi. Investície do základného kapitálu predstavovali v priemere počas rokov 1999 až 2000 v Rakúsku 38 EUR na hektár, v ČR 21 EUR na hektár a v SR 8 EUR na hektár, čiže zaokrúhlene je to jedna pätina toho, čo v Rakúsku a jedna tretina toho, čo v susednej ČR.

Spracoval:

doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Národné lesnícke centrum

Lesnícky výskumný ústav Zvolen