LESOVANIE: Zachované texty prísah lesníkov a horárov z konca 17. storočia

V kapitole Lesné hospodárenie v ranom novoveku 16. – 18. storočie sa nachádza text o prísahách kremnického komorského lesníka a horára z roku 1690. Autori píšu, že je veľmi cenné zachovanie týchto textov. Posúďte sami.

„Dotyčný lesník musel odprisahať vernosť  cisárovi a kráľovi, Hlavnému komorskogrófskemu úradu v Banskej Štiavnici, ako aj kremnickej komore, mincovni a banskému súdu. Podľa prísahy mali lesníci dozerať na označovanie stromov určených na výrub, ako aj na to, aby sa v lesoch (tzv. vysokých a čiernych, teda listnatých a ihličnatých) s drevom neplytvalo.

Ťažiť sa malo podľa potreby a na prideľované lístky. Dohliadať mali aj na to, aby drevo neostávalo ležať v lesoch, ale poriadne sa spracovalo a rozsekalo na potrebné dĺžky (aufhacken) – vďaka kráteniu dreva sa  mohli rozptýliť do okolia semená stromov, čo malo zabezpečiť rast nového mladého lesa.

Zabrániť mali tomu, aby sa v lesoch pásli kozy a iný drobný statok škodiaci porastom. Zvlášť sa zdôrazňovalo, že sa majú usilovať zabrániť tomu, aby vlastníci susedných majetkov odcudzovali drevo z kremnických lesov.

Podľa potreby (na základe nariadenia banského majstra, podľa počasia a pod.), ale najmenej raz mesačne, mali lesníci vykonávať obchôdzky lesných majetkov. Ich úlohou bolo dozerať aj na to, aby sa stromy nerúbali príliš vysoko, ale čo najbližšie k zemi.

O situácii v lesoch mali lesníci každodenne oboznamovať banského majstra. Dohliadať mali aj na to, aby boli baniam dodávané potrebné množstvá dreva v správnej dĺžke a hrúbke. Rúbať sa malo v správnom čase, najmä na jar a to podľa toho, ako stromy na výrub na základe nariadenia banského majstra označili horári. Napokon lesníci mali dohliadať na prácu im podriadených horárov. V prípade ťažkostí ich mohli pokarhať, či predviesť pred banského majstra na potrestanie.

V znení prísahy pre horárov sa opakujú podobné záležitosti. Horári mali pracovať čestne a v zhode s nadriadenými lesníkmi. Dohliadať mali na to, aby sa v lesoch neplytvalo, ako aj na to, aby sa nestínali mladé stromy. Zabrániť mali vyháňaniu kôz a iných menších zvierat do lesov.

Na základe nariadení mali označovať stromy na výrub. Dozerať mali takisto na to, aby sa stromy rúbali čo najbližšie k zemi (maximálne na lakeť vysoko, 1 lakeť = cca 0,4 m), ako aj na drevorubačov a výrobcov šindľov (výrobky z dreva mali vyrábať iba v primeranom množstve).

Rovnako ako lesníci mali kontrolovať celý lesný chotár a dohliadať na to, aby susedia tajne v kremnických majetkoch nerúbali stromy,“ uvádza sa v publikácii LESY V DEJINÁCH KREMNICE.

Jozef Marko