Známy horár v populárnom týždenníku: Na potulkách svetom som sa presvedčil, že my, Slováci, sme veľakrát svetoví. Platí to aj o našich lesoch a lesníkoch

Na portáli Lesmedium.sk publikujeme úryvok zo zaujímavého interview so známym lesníkom, ktorý je predsedom Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica a predsedom Rady Národného parku Veľká Fatra. Jeho knihu Ako išiel horár na vandrovku vydáva tento rok vydavateľstvo LESMEDIUM SK.

Ochrannú ruku, ako ste spomínali, by okrem nás všetkých nad lesom mal držať hlavne človek fundovaný, človek ktorý je v danej oblasti odborník na svojom mieste, teda pán horár. No v dnešnej dobe sa stretávame s často sa opakujúcim názorom takzvaných ochranárov v niektorých médiách, ktorí nám podsúvajú názor o ochrane prírody, ktorý v konečnom dôsledku nekontrolovane prírode ublíži na dlhé roky. Ako by sme sa mali s týmto vysporiadať?

„Na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene nás pani docentka Križová na predmete Základy ekológie lesa vždy učila, že ekológia je vedná disciplína. Myslieť ekologicky preto znamená myslieť vedecky, nie fanaticky a extrémisticky. Pretože každý extrémizmus je nebezpečný – politický, náboženský, kultúrny, ale aj ekologický.

Preto prosím, nechajme robiť odbornú prácu odborníkom. Nielen v lesoch, ale aj v nemocniciach, školách, vo vede, na úradoch... A buďme k sebe tolerantní. Možno máme iné názory, ale cieľ musí byť taký istý: Zachovať lesy aj pre budúce generácie.“

Dopočul som sa, že okrem našich prírodných krás navštevujete aj lesy a pohoria v iných krajinách sveta a práve teraz vám vychádza knižný cestopis s názvom Ako išiel horár na vandrovku. Rád cestujete?

„K cestovaniu ma priviedli práve lesy. Aby som sa mohol starať čo najlepšie o tie naše, musel som vycestovať za hranice a učiť sa na dobrých i zlých príkladoch vo svete. Najskôr som precestoval takmer celú Európu, neskôr ma život zavial aj na všetky kontinenty, okrem Antarktídy. K dnešnému dňu som navštívil viac ako osemdesiat krajín.

Som si vedomý toho, že nie všetko je v našej krajine a spoločnosti ideálne. Ale verte mi, málokde sa žije tak dobre, ako u nás. Aj preto som nikdy v zahraničí nezostal a vrátil sa domov, aby som aj v neľahkých časoch zabojoval predovšetkým za naše lesy a prírodu. Nie fanaticky, nie extrémisticky, ale vedecky a odborne. Keďže som prešiel veľkú časť sveta, môžem porovnávať.

Aj preto sa pyšne hlásim k svojmu lesníckemu povolaniu. Pretože, ako som sa na mojich potulkách svetom neraz presvedčil, že my, Slováci, sme veľakrát svetoví. Platí to aj o našich lesoch a lesníkoch.“

Jozef Marko