Vedec z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene sa podieľal na významnej štúdii: Monitoring genetickej diverzity populácií

„Genetická rôznorodosť je základným komponentom biodiverzity a je nevyhnutná pre udržanie schopnosti organizmov prispôsobovať sa meniacim podmienkam prostredia. V priebehu evolúcie umožnili rozdiely medzi jedincami a prírodný výber prežiť len geneticky najlepšie vybaveným jedincom, schopným prispôsobovať sa zmenám životného prostredia. V súčasnosti zmena klímy vyvíja tlak na mnohé rastliny a živočíchy žijúce predovšetkým na okrajoch areálu rozšírenia. Ich prežitie stále viac ovplyvňuje schopnosť odolať extrémnym teplotám alebo suchu, ale aj zvládať inváziu nových druhov, ktoré osídľujú danú oblasť.

Genetická diverzita a jej pravidelný monitoring, napriek ich veľkému významu, neboli bežnou súčasťou monitorovacích schém v ochrane prírody. Medzinárodná štúdia, publikovaná v prestížnom ekologickom časopise Nature Ecology & Evolution, poskytla aktuálny prehľad o realizácii genetického monitoringu v krajinách Európy. Štúdia využitím nových prístupov zároveň poskytla predpovede a odporúčania, ktoré európske oblasti by sa mali starostlivejšie sledovať.

Štúdia zahŕňa úsilie 52 vedcov, ktorí zastupujú 60 univerzít a výskumných ústavov z 31 krajín zapojených do projektu COST EU v rámci európskej spolupráci vo vede a technológiách s názvom Genomic Biodiversity Knowledge for Resilient Ecosystems (G-BiKE, https://www.cost.eu/actions/CA18134/), ktorý je zameraný na celoeurópske úsilie o zlepšenie a podporu využívania genetických a genomických metód na podporu poskytovania ekosystémových služieb. Spoluautorom štúdie je aj Peter Klinga, výskumník z Katedry fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.

Štúdia identifikovala Pyrenejský polostrov, Východné pobrežie Jadranského mora, stredné Turecko a Karpaty ako oblasti, v ktorých je najviac druhov na okraji svojho klimaticky vhodného areálu rozšírenia a zároveň sú aj najviac vystavené vplyvu klimatických zmien. Genetickým monitoringom populácií v uvedených oblastiach možno získať informácie o schopnosti druhov adaptovať sa a odolávať klimatickým zmenám. Pre odhalenie prípadného poklesu genetickej variability je potrebný systematický dlhodobý genetický monitoring, pričom jeho výsledkom by sa mal následne prispôsobiť adaptívny manažment druhov naprieč celým klimatickým gradientom výskytu.

Pre Slovensko z výsledkov štúdie vyplýva, že k roku 2021, kedy boli zozbierané informácie, patríme ku krajinám so slabšie rozvinutým genetickým monitoringom ako ostatné krajiny. Realizujú sa tu väčšinou jednorazové štúdie, sústredené na genetické odhady početnosti šeliem. Chýba pravidelný systematický monitoring genetickej diverzity, ktorá reflektuje aj zmeny vo veľkosti populácií, dôsledky fragmentácie krajiny a schopnosti prispôsobovať sa meniacim podmienkam prostredia.

Jedným zo záverov štúdie je, že okrem úzkej sústredenej pozornosti na tzv. vlajkové druhy, ako sú veľké šelmy, sa monitorovacie úsilie musí rozšíriť aj na menej charizmatické organizmy (obojživelníky, lesné dreviny, vtáky a iné), ktoré pravdepodobne zažijú vážne dôsledky klimatických zmien v Európe,“ uvádza v tlačovej správe Ing. et Ing. Ján Lichý, Ph.D. z referátu pre vonkajšie vzťahy TUZVO.