TÝŽDŇOVKA: Vlastníci lesov žiadajú uznanie historickej pravdy, riešenie vidia v prírodných parkoch bez ničnerobenia
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Zástupcovia Lesopoľnohospodárskeho a urbárskeho pozemkového spoločenstvá Ruské, Pasienkového urbárskeho pozemkového spoločenstva Ostrožnica, Urbárskeho a pasienkového združenia Pozemkové spoločenstvo Veľká Poľana, Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Smolník, Pozemkového spoločenstva DARA so sídlom v Snine, Lesopoľnohospodárskej spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Zvala a Vlastníkov spoločne obhospodarovaných lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností Pozemkové spoločenstvo Zvala podpísali začiatkom mája vyhlásenie nazvané Ozveny Starinských vlastníkov pôdy v Poloninách: Za pravdu o „Starých lesoch“ a koniec diskriminácie.
V úvode šesťstranového dokumentu konštatujú, že tvrdenia o dehonestácii a likvidácii lesov vplyvom človeka stoja v ostrom kontraste s realitou. Ak by boli tézy o systematickom ničení lesov vedecky podložené, stáročia ťažby by naše územie dávno premenili na nehostinnú krajinu. Faktom však podľa vlastníkov lesov z Polonín ostáva, že naše lesy sú výsledkom starostlivosti generácií o prírodu so zdravým rozumom, aby človek užíval plody matky prírody udržateľne, zanechávajúc tieto možnosti aj nasledujúcim generáciám. Výsledkom sú stále zdravé a prosperujúce lesy, o ktoré sa stará súčasná generácia vlastníkov.
„Paradoxom je, že aktivisti sú proti rúbaniu – ťažbe dreva v tejto lokalite Národného parku Poloniny. A práve vďaka rúbaniu – ťažbe našich predkov, teda vykionávali výchovno-pestovnú činnosť, vytvorili dnešné hodnotné biotopy „Staré lesy“. Ak by tam človek nepôsobil, les by vyzeral úplne inak. Nazývať výsledok práce našich predkov „divočinou“ je krádežou ich odkazu a dehonestáciou ich práce,“ uvádzajú signatári vo vyhlásení.
V závere vyhlásenia kategoricky odmietajú, aby sa z ich lesov, ktoré oni a ich predkovia svedomito obhospodarovali, vychovávali a chránili už od čias osídlenia, cez obdobie Rakúska-Uhorska až po súčasnosť, stalo izolované laboratórium pre experimenty mimovládnych organizácií. „Žiadame uznanie historickej pravdy: tieto lesy sú dnes biologicky hodnotné a staré práve preto, že im bola venovaná odborná starostlivosť a hospodársky cit, nie preto, že boli opustené, ako to vo svojej skreslenej argumentácii prezentuje pán Mičaník.
Jediným racionálnym a spravodlivým riešením je preto zriadenie prírodného parku podľa vzoru vyspelých západných krajín ako sú Nemecko a Švajčiarsko. Tento model, na rozdiel od bezzásahovosti, umožňuje citlivé skĺbenie ochrany prírody s rešpektovaním vlastníckych práv a zachovaním kultúrneho dedičstva našich predkov,“ dodávajú vlastníci pôdy v Poloninách.
Liptovsko-tatranské združenie vlastníkov lesov, zástupcovia obcí Liptova a Združenia vlastníkov spoločenstvenných a súkromných lesov Banskobystrického samosprávneho kraja, zástupcovia obcí a podnikatelia okresu Brezno odsúhlasili v auguste minulého roka text Manifestu súkromných vlastníkov lesov v národných parkoch.
V dokumente je vyjadrený nesúhlas lesomajiteľov a signatárov manifestu s nadraďovaním ochrany prírody nad ostatné činnosti na územiach národných parkov s dlhodobým cieľom priblížiť sa len manažmentovej kategórii chránených území podľa IUCN Národný park – kategória II, v ktorom na zabezpečenie nerušeného priebehu prírodných procesov bude určená plocha najmenej na troch štvrtinách územia národného parku.
„Vyjadríme súhlas s novým vyhlásením chráneného územia v kategórii národný park len v prípade úpravy slovenskej legislatívy, ktorá nebude vyžadovať zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia národného parku a prírode blízke hospodárenie v lesoch, ktoré je podriadené cieľu národného parku - zabezpečiť nerušený priebeh prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia národného parku (najmä zákon 543/2002 Z. z. v platnom znení § 19 ds.2, § 19 ds.4 a § 14 ods.1, písm. L)).
V prípade, že nedôjde k zmene legislatívy, žiadame o vypustenie našich pozemkov z novo vyhlasovaného národného parku. Ako prejav ústretovosti však ponúkame vyhlásiť na týchto územiach chránené územie v kategórii prírodný park“, uviedli v závere vlastníci lesov.
Kategórii prírodného parku sa však ekoaktivisti stránia ako čert kríža. Vytrvale servírujú verejnosti svoju pravdu o národných parkoch a prezentujú ju ako jediný možný scenár ochrany prírody vo veľkoplošných chránených územiach. V návrhoch zonácií sa to prejavuje zaraďovaním štátnych lesných pozemkov do režimu ničnerobenia, teda bezzásahu, resp. prísnejších zón ochrany prírody s obmedzeniami, príkazmi a zákazmi. Tie zásadne komplikujú aktívnu ochranu i rozumné zveľaďovanie a zhodnocovanie prírodného bohatstva, ktoré je vlastníctvom nás všetkých. Akoby u nás stále platilo z čias socializmu, že čo je štátne patrí všetkým a nikomu...
Jozef Marko

















