TÝŽDŇOVKA: Štátne lesy sa vrátili do správy lesníkov. Chvalabohu

Alebo mal autor na mysli pod slovom ľudia iba ochranárov a ich sympatizantov? V takom prípade dáva jeho bonmot zmysel, pretože vo výberovom konaní na generálneho riaditeľa najväčšieho lesníckeho subjektu neuspel kandidát, ktorý mal bližšie k ochrancom prírody ako k lesníkom.  

Nech to myslel nemenovaný novinár akokoľvek, lesnícka komunita si hovorí chvalabohu, že najväčší lesnícky podnik u nás bude znova riadiť lesnícky odborník, skúsený manažér a profesionálny lesník.

Navyše lesný inžinier, ktorý v deň uvedenia do funkcie vo štvrtok 26. mája pri buste Jozefa Dekreta Matejovie povedal, že je lesník telom aj dušou. Týmito slovami vyjadril, že napriek skúsenostiam s praktikami ochrancov prírody v Tatranskom národnom parku a opakujúcim sa pokusom o jeho diskreditáciu bude vždy a dôsledne obhajovať odborný lesnícky prístup k trvalo udržateľnému obhospodarovaniu a ochrane lesov, založený na exaktných poznatkoch a overených skúsenostiach, ktoré nadobudol nielen on sám, ale aj jeho kolegovia a predchádzajúce generácie lesníkov.

V tejto súvislosti jedna perlička. Menovací dekrét bol odovzdaný bývalému riaditeľovi Štátnych lesov Tatranského národného parku a novému generálnemu riaditeľovi štátneho podniku LESY SR Jánovi Marhefkovi 24. mája. Tento deň pripadá na Európsky deň parkov, ktorý bol prvýkrát vyhlásený v roku 1999 Federáciou prírodných a národných parkov v Európe (EUROPARC) ako spomienka na vytvorenie prvých deviatich národných parkov vo Švédsku v roku 1909.

Aké symbolické, keďže práve tatranskí štátni lesníci majú rozhodujúcu zásluhu na úspešnej obnove kalamitného územia v Tatranskom národnom parku po tom, ako tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov TANAP-u. Vietor celkovo poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty.

„Aktívnym manažmentom sa nám v súčinnosti s prírodou podarilo obnoviť poškodené lesné porasty tak, aby dnes už mohli plnohodnotne plniť funkcie, ktoré od nich požaduje spoločnosť. Tam, kde sme mohli kalamitu spracovať, evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať nielen podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám, ale aj účinnejšie čeliť klimatickým zmenám.

Aj výsledky pokalamitného výskumu potvrdzujú, že citlivý manažment, postavený na odbornom základe, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode, má aj v národnom parku svoje opodstatnenie – a zvlášť na územiach, ktoré boli v minulosti pozmenené ľudskou činnosťou. Dôkazom je nárast diverzity a celkové zlepšenie stavu biotopov. Zdravý zelený les dnes už na prvý pohľad kypí životom,“ skonštatoval v novembri minulého roka pri príležitosti 17. výročia kalamity z roku 2004 Ján Marhefka, vtedajší riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.

A takýto skúsený lesnícky odborník prevzal teraz vedenie štátneho podniku LESY SR. Ešte raz zopakujme: chvalabohu.

Jozef Marko