TÝŽDŇOVKA: Posmelené Slovensko, pravda už neostáva sama, význam ľudskej pamäte, zdravého úsudku a konkrétnych skúseností s rozhodnutiami politikov

Zákulisné informácie z prostredia štátnej správy zároveň hovoria o tom, že úradníci a odborní pracovníci v oblasti starostlivosti o životné prostredie už nechcú byť len poslušnými poštármi a vykonávateľmi stanovísk ekoaktivistov, ktoré si zvykli presadiť do úradných rozhodnutí. A menia sa aj verejné vyjadrenia známych postáv štátnej ochrany prírody. Doterajšie striktné odmietanie riešení, dlhodobo navrhovaných vlastníkmi lesov, lesníkmi, samosprávami a vidiečanmi, nahrádza v ich rétorike konštruktívny tón, dávajúci za pravdu druhej strane.

Napríklad riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko pre časopis Poľovníctvo & Rybárstvo o probléme stretov ľudí s medveďmi nedávno nečakane pripustil, že „manažment medveďa budeme musieť v blízkej budúcnosti začať riešiť v spolupráci s poľovníkmi, pretože zásahový tím nemôže byť okamžite a všade. Uvažuje sa napríklad aj so švédskym modelom obhospodarovania tejto vzácnej šelmy. Princípom tohto modelu je stanovenie kvóty, ktorá neohrozí priaznivý stav populácie, pričom sa vychádza z vedeckých poznatkov, daného prostredia, relevantného sčítania jedincov, opiera sa o výsledky genetiky, odhad veľkosti prírastku a prirodzenej mortality. Podľa mňa bude treba medveďa cielene manažovať, pretože už sa vyskytuje aj tam, kde nie je historicky žiaduci.“

Riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová tento týždeň pre agentúru TASR k výskytu medveďov povedala, že na Poľane bola ich regulácia naposledy pred šiestimi rokmi. Podľa nej je potrebná legislatívna podpora i úprava smernice o druhoch tak, aby chránené druhy mohli byť manažované: „Veľmi málo sa venujeme výskumu a sledovaniu, čo sa v ekosystéme deje. Chceme, aby ľudia viac chodili do prírody, bezpečne sa v nej však necítia.“ V prípade V. Fabriciusovej takéto vyjadrenie ale prekvapujúce nie je, dlhodobo je totiž konzistentná v názoroch na rozumnú spoluprácu všetkých záujmových skupín v chránených územiach, založenú na korektnom rokovaní, vzájomnej dohode a prijateľnom kompromise. Takáto spolupráca funguje najmä vďaka nej v Chránenej krajinnej oblasti a Biosférickej rezervácii Poľana.  

Ľudia si toto postupné osmeľovanie prirodzene spájajú s tým, že skončila doterajšia vláda jediného správneho názoru, ktorý zvlášť v ochrane prírody a hospodárení v lesoch presadzovala slušne povedané nedemokraticky. Nádejajú sa, že v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa majú uskutočniť 30. septembra tohto roka, sa zmení diktatúra „demokratov“ s ich pokryteckými pózami, frázami, gestami a sľubmi, na reálnu politiku ako umenie možného vďaka schopnosti politikov korektne rokovať a férovo sa dohodnúť na prospešných riešeniach vo verejnom záujme.

Zástancovia aktívnej ochrany lesov, ich trvalo udržateľného obhospodarovania a manažmentu krajiny, vyváženého z pohľadu prírody, ekonomiky i spoločnosti, sa azda najviac hrozia toho, že súčasťou novej vlády sa stanú progresívci. Ich obavy plynú z verejných vyjadrení poslancov za túto politickú stranu v Európskom parlamente na sociálnych sieťach a v masmédiách práve k problematike ochrany prírody a obhospodarovania lesov.  

Bez ohľadu na súčasné vyhlásenia politických strán o tom, s kým chcú alebo nechcú vládnuť, o všetkom rozhodnú pri volebných urnách samotní voliči. Záleží iba na nich, do akej miery uveria slovám v predvolebnej kampani a ako sa dokážu spoľahnúť na vlastnú pamäť, zdravý úsudok a konkrétne skúsenosti s rozhodnutiami a vyhláseniami politických strán, politikov a poslancov.  

Jozef Marko