TÝŽDŇOVKA: Peniaze od ochranárov ovce zabité vlkmi farmárom nenahradia

Vlci zabili v polovici mája 14 oviec, pasených na sysľovisku pod Muránskym hradom a v jeho okolí. Spoločnosť BEK Agro tam pasie vyše 500 ovcí a Ing. František Máté mi povedal, že pastieri sa kvôli vlkom boja chodiť s ovcami na pašu do vyšších horských polôh. Zaujímalo ma, ako vníma finančnú náhradu za vlkmi zabité ovce.

„Samozrejme, že využijeme zákonný nárok a budeme žiadať o náhradu škody. Máme také skúsenosti, že nám síce zaplatia viac, ako keby sme ovce predali na mäso, ale zabité boli mladé jarky, ktoré mohli ísť do bahníc, mali by jahňatá a dostávali by sme od nich mlieko. A po druhé, tým, že chováme určitý počet oviec, plníme si záväzok voči Pôdohospodárskej platobnej agentúre, od ktorej dostávame dotácie na ich chov. Ak nám poklesne počet oviec, porušujeme podmienky na čerpanie dotácie,“ zareagoval F. Máté.

53-ročný poľnohospodár o ďalších skúsenostiach povedal: „V novom Strategickom pláne Programu rozvoja vidieka je vymyslených naraz veľké množstvo nových vecí, ktoré poľnohospodár mnohokrát ani nevie použiť. Biopásy, úhorovanie, pestovanie medonosných rastlín, a tak ďalej, a tak ďalej. Väčší poľnohospodár si dokáže kúpiť GPS zariadenie a vie, kde a ako má vytvoriť biopás alebo úhor. Ale malý farmár nemá zvyšných 5 000 eur na kúpu tohto zariadenia, takže zakreslí tieto prvky odhadom.

Alebo si zoberte, ak poľnohospodár má úrodný pozemok s výmerou nad 50 hektárov, tak ho musí kvôli dotácii z Európskej únie oddeliť biopásom s minimálnou šírkou 12 metrov. A ešte mu povedia, čo má v biopáse zasiať – akú konkrétnu zmes tráv pre opeľovačov. Pritom vysadiť do poľa s kultúrnou plodinou kvety pre opeľovače je nelogické, lebo pestovanú plodinu musíme ošetrovať a potom sme zlí, že zabíjame opeľovače. Ale ak je stohektárová parcela obhospodarovaná troma užívateľmi, tak už nemusí byť rozdelená biopásmi, čo je takisto nelogické.

Neviem nijako poskytovateľom dotácií vysvetliť, že ak vlastním 70 hektárovú plochu, na ktorej sú malé dolinky s 5 až 7 stupňovými svahmi, tak tie neobhospodarujem, aby som zabránil erózii pôdy, takže by som nemal schematicky rozdeliť túto výmeru biopásmi, ale používať zdravý sedliacky rozum.“

Celý článok o skúsenostiach poľnohospodárov s ochrancami prírody, ktorých podobnosť s tými lesníckymi vôbec nie je náhodná, si budete môcť prečítať v letnom dvojčísle časopisu LES & Letokruhy.

Jozef Marko