TÝŽDŇOVKA: Opakované ignorovanie odborníkov. Ešte stále si niekto myslí, že lesníci sú nepriatelia ochrany prírody?

Druhý aktuálny prípad ignorovania odbornosti je spred týždňa. Slovenský zväz včelárov upozornil na to, že skupina poslancov Národnej rady SR z hnutia OĽANO pracuje na príprave zákona o ochrane zvierat. Počet včelstiev v ňom má byť regulovaný na maximálne dve včelstvá na kilometer štvorcový. Pri rozlohe Slovenska 49 000 km² by to znamenalo pokles včelstiev až o 72 %, z 350 000 na 98 000 včelstiev. „Odbornú slovenskú verejnosť neoslovili, ani neprizvali. Do dnešného dňa nám pritom nevysvetlili, čo ich k takýmto krokom, ohrozujúcich slovenských spotrebiteľov a slovenských včelárov vedie. Takéto drastické legislatívne opatrenia obmedzujúce chov a prepravu včiel neexistujú nikde v EÚ, ani vo svete,“ vyhlásil Slovenský zväz včelárov.

A do tretice a opäť o tom istom. Vo štvrkovom neúspešnom hlasovaní o troch zákonoch, ktoré mali spustiť reformu justície, štyria poslanci zo strany Za ľudí nepodporili súdnu mapu. Poslanec za túto stranu Juraj Šeliga v Pravde vysvetlil dôvod takto:  „Nám sa stala taká vec, že z politiky sa stal cirkus. Nechceme počúvať odborné argumenty, nechceme sa baviť, nediskutujeme a nie sme schopní urobiť konsenzus.“

Pripomeňme si ešte rovnaké skúsenosti vlastníkov a obhospodarovateľov lesov v prípade zákona o ochrane prírody a krajiny a ich dohru. „Trváme teda na tom, aby bol spôsob tvorby zákona o ochrane prírody a krajiny s revíziou chránených území a ich zonáciou založený na vecných, odborných a korektných diskusiách s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov, odbornými lesnými hospodármi a lesníkmi, poľovníkmi, samosprávami, vedcami zo strany ochrany prírody a vedeckých lesníckych inštitúcii. Ich výsledkom musí byť vládny návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý bude mať vzhľadom na svoj historický význam a spoločenský dosah v prvom rade zodpovedajúcu podporu odborníkov a zástupcov dotknutých záujmových skupín, a nie iba podporu politickú,“ uviedla Slovenská lesnícka komora vo výzve prezidentke SR, aby vetovala parlamentom schválený zákon o ochrane prírody a krajiny. Hlava štátu na výzvu nijako nereagovala...

Čo k tomu dodať? V kontexte aktuálneho diania azda jediné. Vlastníci lesov a lesníci nie sú tí, ktorí vo Vysokých Tatrách nenávratne zastavali lesné pozemky, dokonca v biosférickej rezervácii ako developeri. Naopak, oni lesy premyslenou a cieľavedomovou obnovou prírode vracajú. Vlastníci lesov a lesníci neoslabujú včelstvá používaním chemických prípravkov a necitlivými zásahmi do krajiny ako farmári. Naopak, podporujú rozvoj včelárstva a postupne sa vracajú k tradičnému spojeniu lesníctva s chovom včiel spred storočia.

A predsa práve a najmä z nich sú stále najväčší nepriatelia druhovej rozmanitosti a prírodných procesov u nás. Na otázku, prečo je tomu tak, začína dávať čoraz zrozumiteľnejšiu a širokej verejnosti pochopiteľnejšiu odpoveď súčasnosť. Stačí si názorne porovnať, ako vyzerajú aktívne a pasívne chránené lesy. Uvedomiť si, aký je motív jednostranného a polovičného riešenia problému úbytku hlucháňa hôrneho. Vnímať silnejúci tlak na ďalšie rozšírenie bezzásahového územia s ničnerobením a dať si jeho očakávané dopady do kontextu s nenahraditeľným a rastúcim významom dreva pre spoločnosť, atď., atď.

Ale načo uvádzať odborné argumenty, keď politici ich nechcú počúvať. A ak by aj chceli, nedokážu rozlišovať medzi odbornosťou a pózou, ktorá sa zo zištných dôvodov odborne iba tvári. Len zopakujem - verejnosť by som v tomto vôbec nepodceňoval. Preto má zmysel, aby vlastníci a obhospodarovatelia lesov, lesnícki praktici a skúsení odborníci ďalej aktívne komunikovali s verejnosťou. Ak už pre nič iné tak preto, aby si mohli vážiť samých seba za to, čo pre naše lesy doteraz urobili a čo je účelovo znevažované.

Jozef Marko