TÝŽDŇOVKA: Moderné technológie dokážu v mnohom nahradiť človeka. V rozhodovaní však ostáva aj v lesníckej taxácii nenahraditeľný
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som pripravil na termín redakčnej uzávierky novembrového vydania časopisu LES & LETOKRUHY okrem iných aj reportáž o tom, že štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR si ako jediný štátny lesnícky subjekt v bývalom Československu ponechal vlastnú taxačnú skupinu.
O dôvodoch a výsledkoch tohto rozhodnutia som mal možnosť rozprávať sa s generálnym riaditeľom Ing. Jánom Juricom na Lesnej správe v Záľubici a o niekoľko dní neskôr s vedúcim taxačnej skupiny Ing. Igorom Pogranom na Odštepnom závode Kežmarok.
Ing. Igor Pogran je vedúcim taxačnej skupiny štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR od roku 2008. Vtedy absolvoval komisionálne skúšky odbornej spôsobilosti na tvorbu programov starostlivosti o lesy v Národnom lesníckom centre. Technickú spôsobilosť na túto činnosť má štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR.
Keď Ing. Pogran začínal v taxácii u vojenských lesníkov v roku 1998, pracovalo v taxačnej skupine osem pracovníkov vrátane dvoch kartografiek. Postupne sa tento početný stav znižoval. V súčasnosti v nej pôsobia dvaja taxátori a jeden ich kolega pracuje na oddelení informačných technológií. V apríli tohto roka odišiel do predčasného dôchodku kolega, s ktorým taxátori tvorili posledných päť rokov trojčlenný tím.
„Človek musí mať k tejto práci osobitne silný vzťah, aby ju bol schopný vykonávať po celý profesijný život. Od apríla do novembra pracujeme v teréne na týždňovkách, takže táto práca je krásna v tom, že nepredstavuje každodennú rutinu, na ktorú si človek zvykne.
Musíme sa v nej neustále vzdelávať, uplatňovať nové trendy a pozerať sa na les vždy trochu inak, pretože iné je hospodárenie v smrekových porastoch, iné v bučinách alebo zmiešaných lesoch. Pozitívne je, že sa v rámci firmy vraciame po desiatich rokoch na tie isté miesta, takže vidíme, ako les zareagoval po vykonaní lesníckych postupov na opatrenia, ktoré sme v ňom naplánovali.
Preto je dôležitá komunikácia s lesníckou prevádzkou a je dobré, že sa roky osobne poznáme. Vieme si otvorene povedať, čo sa podarilo a čo menej. A nájsť spoločnú reč pri plánovaní ďalších postupov. Kolega, ktorý odišiel v apríli na dôchodok po 40-tich rokoch bol na niektorých miestach štyrikrát, takže dosiahol vo svojej práci takúto nadväznosť,“ povedal mi Ing. Igor Pogran.
Na záver nášho stretnutia som sa skúseného taxátora opýtal, či má podľa neho táto profesia - špecifická aj v rámci samotného lesníctva - svoju budúcnosť. „Nie je to jednoduchá práca. Vyžaduje si množstvo hodín v teréne aj za nepriaznivého počasia. Ak ju máte radi a obohacuje vás pobyt v prírode, pre takýchto ľudí perspektívu určite má.
U nás vo vojenských lesoch potrebujeme ďalšieho kolegu, ktorý po nás prevezme štafetu. Moderné technológie v našom odbore dokážu v mnohom nahradiť človeka, ale v rozhodovacom procese ostáva človek aj v taxácii nenahraditeľný,“ odpovedal Ing. Igor Pogran na moju poslednú otázku.
Celý článok si budete môcť prečítať v časopise LES & LETOKRUHY.
Jozef Marko

















