TÝŽDŇOVKA: Má lesná pedagogika zmysel? Áno, pre všetkých, nielen pre deti
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň som spracoval reportáž do časopisu LES & LETOKRUHY zo stretnutia s lesným pedagógom v Lesnej škole Hlinné. 59-ročný Milan Chudý, vedúci Strediska výroby štiepaného dreva v Mestských lesoch Košice, získal certifikát lesného pedagóga po absolvovaní kurzu v Národnom lesníckom centre v roku 2010, takže má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Rád sa o ne podelil popri tom, ako sa dve hodiny venoval 22 deťom z materskej školy, ktoré prišli v sprievode štyroch učiteliek do prekrásneho lesného prostredia neďaleko známeho strediska prímestskej rekreácie. Končí tam trasa populárnej Detskej železničky a Košičania ho poznajú pod názvom Alpínka.
Milana Chudého som sa opýtal, či má podľa jeho názoru zmysel venovať čas a energiu deťom z materských a základných škôl, ktoré sa neskôr na stredných školách dostávajú pod silný vplyv antilesníckych názorov na sociálnych sieťach. „V žiadnom prípade si nemyslím, že za tri hodiny, strávené s deťmi v lese, nastavím ich myslenie a pohľad na dianie v lese tak, že sa neskôr nezmení. Zmysel našej práce vidím v tom, že dávame možnosť školám, aby zobrali deti do lesa.
Viete, iné je, keď kolegovia z Vysokých alebo Nízkych Tatier majú v dolinách dve dediny, v nich sú školy a krúžky a pár detí, s ktorými môžu lesní pedagógovia postupne roky pracovať. My pracujeme s deťmi z druhého najväčšieho mesta na Slovenska, ktoré sú zvyknuté chodiť s rodičmi do veľkých nákupných centier, nie do prírody.
Keď mi volajú, aby som prišiel do školy, kde chcú spojiť v telocvični štyri – päť tried a ja by som sa im mal venovať, tak to odmietnem. Nie som animátor, aby som zabavil sto detí naraz. Pozvem ich na oplátku k nám, do lesa, aby prišli žiaci z jednej triede a ja ich budem sprevádzať po lese. Samozrejme, chodíme za deťmi do nemocnie, lebo tie nemôžu ísť do lesa, tak sa snažíme priniesť kúsok lesa k nim.
Myslím, že robiť lesnú pedagogiku má veľký význam pre učiteľky, ktoré sprevádzajú deti. Dozvedia sa také informácie, ktoré ich prekvapia. Učiteľky ich potom môžu vhodne odovzdať deťom. A druhá vec – nesnažíme sa deti učiť, aby spoznávali v lese dreviny, rastliny, pretože to sa budú učiť v škole, podľa toho, aký odbor si vyberú. Možno niektorí budú dendrológovia alebo botanici.
Mojou úlohou je priblížiť deťom vzťahy v prírode, aby v lese porozumeli tomu, prečo je napríklad tráva a listy na stromoch zelené. Aby vnímali to, čo vidia v lese v súvislostiach, aby porozumeli tomu, ako to v prírode funguje. Hovorím im, čo znamenajú letokruhy v dreve a aké je dôležité pre strom lyko, kôra a drevo. Aký význam majú drobné živočíchy, ktorých voľným okom ani nie je vidieť, pre rozklad mŕtveho dreva alebo uhynutého zvieraťa. Že každý živočích, každá rastlinka, majú v lese svoj význam.
Lesná pedagogika je pre všetkých, nielen pre deti. Ľudia chodia do lesa relaxovať, na huby, ale nezvyknú sa zamýšľať nad tým, čo v lese vidia a prečo to tam je. Nevnímajú nutnosť obnovy a výchovy lesa, niektorí nemajú problém tvrdiť, že les ani nepotrebuje lesníkov. Opýtam sa ich, čo by sa podľa nich stalo, keby sme prestali v lese rúbať. Nuž, podľa nich by bol všade krásny les. Iste, o dvesto - tristo rokov, ale čím nahradíme drevo, ktoré získavame z lesa? Umelou hmotou, železom?, odpovedám protiotázkou,“ povedal mi okrem iného o svojich skúsenostiach Milan Chudý.
Jozef Marko

















