TÝŽDŇOVKA: Lesy sú unavené suchom, na oslabených stromoch parazitujú okrem podkôrnikov ďalší škodcovia a choroby, lesníctvu môžu pomôcť moderné dáta

Budúcnosť leží v kontinuálnom monitoringu, automatických varovných systémoch a prepojení klimatických dát s hospodárskymi plánmi, citujem z rozhovoru, publikovanom v časopisoch LESNICKÁ PRÁCE a LES & LETOKRUHY pod názvom ÚČET ZA SUCHÚ JAR. V dnešnej Týždňovke ho dávam do pozornosti preto, lebo prevádzkoví lesníci si čoraz nástojčivejšie uvedomujú, že musia na dlhodobé a extrémne zmeny v počasí zareagovať a modifikovať prístupy v obhospodarovaní lesných porastov.

Český odborník v úvode interview skonštatoval, že „žijeme v období dlhodobej ekologickej nestability. Lesy sú po predchádzajúcich vlnách sucha unavené, pôda sa prehrieva a prebieha vysoká evapotranspirácia. Hlavnou hrozbou už nie je len podkôrny hmyz, ale celá škála ďalších chorôb a škodcov, ktorí parazitujú na oslabených stromoch.“

Podľa slov Jána Kašpara „diaľkový prieskum Zeme dnes znamená obrovský technologický skok. Ešte pred pänstimi rokmi sa lesníci museli spoliehať výhradne na terénne pochôdzky, feromónové lapače a vizuálnu kontrolu korún. Dnes dokážeme rad problémov zachytiť skôr, plošne a často aj predikčne.

Celý trik nespočíva v tom, že by sme z obežnej dráhy sledovali konkrétneho škodcu. Naše senzory na satelitoch monitorujú meniace sa fyziologické vlastnosti koruny – farbu, teplotu, odrazivosť a obsah vody. Podľa týchto parametrov potom presne identifikujeme, či porast nie je napadnutý škodcami alebo netrpí chorobou, aj keď pre človeka na Zemi je strom stále zdanlivo zdravý.

Sucho ako také je dnes hlavnou oblasťou, kde diaľkový prieskum Zeme pomáha. Sledujeme dlhodobé trendy, retenčnú schopnosť pôdy, lokalizujeme sucháre kvôli bezpečnosti práce a automaticky zaznamenávame novo vzniknuté holiny pre lesnú hospodársku evidenciu.“

Odborník odporúča nepodceniť situáciu hneď na začiatku leta. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov totiž klímu nezmenia, ale môžu podľa neho zásadne zrýchliť reakciu na následky suchej jari. „Rozhodovanie dnes už nemusí stáť iba na skúsenosti alebo terénnom odhade. Moderné dáta umožňujú presnejšie určiť, kde je riziko najvyššie a kde je potrebné zasiahnuť prioritne,“ dodal J. Kašpar.

Myslím, že kolegovia v lesníckej prevádzke v súčasnosti nevnímajú ako najväčšiu hrozbu pre naše lesy premnožený podkôrny hmyz, rozširujúcu sa podpňovku alebo najnovšie krasoňa jaseňového, ale častejšie sa opakujúce a dlhšie trvajúce obdobia sucha. Do popredia, a nielen v lesnom hospodárstve, sa dostáva problematika zadržiavania vody v krajine a účinných vodozádržných opatrení. Ale to je už iná téma, o ktorej sa zatiaľ viac hovorí, píše a diskutuje, ako reálne koná...

Jozef Marko