TÝŽDŇOVKA: Les nám síce nemizne pred očami, ibaže lesníctvo sa ďalej triešti. Malovernosť a rezignácia ale nie sú namieste

Žiaľ, nič nové pod slnkom. Štátna správa lesného hospodárstva je kompetenčne rozdelená medzi rezorty pôdohospodárstva a vnútra, navyše u nás začala pôsobiť s vlastnými právomocami štátna Lesnícka a drevárska inšpekcia. Rozdiel medzi lesníkmi tvoria už nielen ich postoje k záujmom a postupom štátnej ochrany prírody a ekoktivistov, ale najnovšie aj dôsledky pripravovanej reformy národných parkov.

Snaha o nevyhnutnú profesionalizáciu lesníckej stavovskej organizácie a financovanie kľúčového inštitútu odborného lesného hospodára štátom nemá podporu v agrorezorte. A to nie sú jediné rozdiely v nazeraní na zásadné problémy lesníctva u nás medzi praktickými lesníkmi a tými, ktorý by mali zastupovať ich záujmy na ministerstve. Lesníci navyše necítia verejnú podporu ani od ich alma mater vo Zvolene.

Vlastníci lesov už roky márne volajú po prístupe, akému sa od štátu dostáva napríklad majiteľom lesov v Nemecku a Českej republike v čase výskytu vetrových a podkôrnikových kalamít nebývalých rozmerov a dopadov klimatických zmien na zdravotný stav lesov.  

Aký je výsledok vnímania rozdrobeného, nekoordinovaného a oslabeného lesníctva v našej spoločnosti? Jeden príklad za všetky z tohto týždňa. Ministerstvo životného prostredia vyhlásilo, že k naštartovaniu reformy národných parkov viedla predstava, že správny manažment, ochrana pralesov a vzácnych starých lesov, ako aj zavedenie prírode blízkeho hospodárenia zabezpečí, aby sa slovenské lesy nestrácali priamo pred našimi očami. Takže opäť raz emotívne podaná, lesníctvo poškodzujúca a najmä nepravdivá formulácia o miznutí lesov, ktorá ostala bez odozvy...

A predsa práve reforma národných parkov a fakt, že ochrancovia prírody v nej prevezmú priamu zodpovednosť za obhospodarovanie lesov so všetkými povinnosťami, ktoré im zákony ukladajú, je jedným z dôvodov, prečo vlastníci a obhospodarovatelia lesov nemusia byť maloverní a nemali by rezignovať. Naopak, majú príležitosť podrobiť verejnej kontrole a kritike všetky rozhodnutia prijaté ochranármi tak, ako to doteraz robili ochranári pri posudzovaní výsledkov práce lesníkov.

Druhým dôvodom je meniaci sa pohľad politikov na energetický význam dreva v kontexte globálnych dopadov vojenského konfliktu na Ukrajine. Po tom, ako u nich nezafungoval apel na zdravý sedliacky rozum, začína v ich vedomí a konaní prevládať inštikt politickej sebazáchovy. Dôkazom tejto zmeny môže byť tohtotýždňové rozhodnutie poslancov Národnej rady SR o odmietnutí petície, požadujúcej bezzásahový režim na desiatich percentách výmery Slovenska.

A potvrdzujú ju aj informácie z politických kuloárov, v ktorých sa pripravuje reakcia na obrovský a neustále rastúci dopyt po palivovom dreve v širokej verejnosti a silnejúci tlak na masívnejšie využívanie biomasy, vyrobenej z lesnej štiepky, v slovenskej energetike.

Jozef Marko