TÝŽDŇOVKA: Karta sa v národných parkoch obráti – lesníci začnú kontrolovať ochranárov

Na naliehavé a vyargumentované výzvy ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a Slovenskej lesníckej komory, aby zákon o ochrane prírody a krajiny vrátila do parlamentu, prezidentka nijako nereagovala. Neurobila tak napriek tomu, že ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska ako legitímny reprezentant vlastníkov súkromných a spoločenstevných lesov v Slovenskej republike združuje 12 regionálnych združení drobných vlastníkov súkromných lesov,  reprezentujúcich dve pätiny výmery Slovenska z Malých Karpát, stredného a horného Považia, dolných a horných Kysúc, Oravy, Turca, Liptova – Tatier, Spiša, Šariša – Zemplína a Gemera.

Zastupuje ľudí, ktorí sa starajú o poľnohospodársku a lesnú pôdu v 3 300 pozemkových spoločenstvách a spoločne s ďalšími právnymi formami malých a stredných podnikov ÚNIA zastupuje vyše 10 000 subjektov,  pôsobiacich na slovenskom vidieku.  

Ani Slovenskej lesníckej komore nepomohlo otvoriť dvere do prezidentského paláca, že je jedinou stavovskou organizáciou, ktorá zastupuje viac ako 6 000 odborných lesných hospodárov, lesníkov a ďalších odborných pracovníkov v lesnom hospodárstve, ktorí sa starajú o obhospodarovanie 41 percent rozlohy tejto krajiny.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský na sociálnej sieti aktuálne napísal: „Som rád, že si premiér Eduard Heger našiel čas a stretol sa s prezidentom Slovenskej komory záchranárov Františkom Majerským. Žiadne sprostredkované informácie totiž nedokážu nahradiť poznatky z prvej ruky od zdravotníkov, ktorí sa dennodenne starajú o pacientov.“ Vystihol tak podstatu. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov totiž nedostali od prezidentky možnosť, aby mala informácie priamo od ľudí, ktorí dennodenne pracujú v lese a pre les, ktorí sa dennodenne starajú o lesy...  

Hlava štátu tak prevzala zodpovednosť za dôsledky takzvanej reformy národných parkov s presunom štátnych lesných pozemkov v deviatich národných parkoch pod správu rezortu životného prostredia a štátnej ochrany prírody. Podľa predkladateľov novely zákona o ochrane prírody a krajiny tak bol odstránený zásadný nedostatok a to, že organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá bola zriadená za účelom zabezpečovania starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny na Slovensku, priamo nespravuje pozemky v týchto územiach.

Pre štát je podľa nich neefektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Schválením zákona tak prevzali zodpovednosť za to, že ochranárom zverené územia budú spravované efektívne. Z pohľadu prírody, spoločnosti i ekonomiky tejto krajiny. Karta sa teda v týchto chránených územiach obráti. Výstižne to povedal predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan: „Je možné, že nám po tomto politickom rozhodnutí trochu povinností a práce v lesoch odbudne. O to viac času budeme mať na to, aby sme si pozorne všímali, čo sa v našej chránenej prírode deje, dianie v lesoch národných parkov odborne posúdili a objektívne a pravdivo sprístupňovali verejnosti aj politikom vecné lesnícke stanoviská.“

Praktickí lesníci a lesomajitelia, ktorí majú skúsenosti so zdĺhavým procesom posudzovania nahlasovaných náhodných ťažieb odbornými organizáciami štátnej ochrany prírody a rozhodnutiami orgánov štátnej správy ochrany životného prostredia, vydávanými po zákonnej lehote, však už teraz predpokladajú, že po tom, ako správu v chránených územiach prevezmú štátni ochranári, všetko pôjde ako po masle a potrebné obranné a ochranné opatrenia proti škodlivým vplyvom budú realizované načas a v nevyhnutnom objeme spracovania napadnutej a poškodenej drevnej hmoty. Takže ochranári budú môcť povedať: Aha, lesníci to nevedeli a my to vieme!

Ale nepredbiehajme. Pravda o schválenej reforme národných parkov už čoskoro začne vychádzať najavo. Dôležité bude, aby sa o nej široká verejnosť dozvedala priebežne, včas a najmä vo vecnej a odbornej, nie v prikrášlenej, či emotívne zmanipulovanej forme. To bude nateraz úplne stačiť.

Jozef Marko