TÝŽDŇOVKA: Ešte jeden návrat do spornej Tichej doliny s kompromisným lesníckym riešením

Ing. Milan Koreň v dobovom článku nazvanom Vetrová kalamita 19. novembra 2004: Nové pohľady a konsekvencie napísal: „Štátne lesy TANAP-u bezprostredne po kalamite zamestnávali na záchranných prácach približne 840 pracovníkov, z toho 160 technicko-hospodárskych, medzi ktorými boli napríklad aj pracovníci Krkonošského národného parku a Lesov hlavného mesta ČR Prahy. Používali pritom 125 traktorov, 8 harvesterov s forwardermi a 26 koní. Predpokladané náklady na bezprostredne odstránenie následkov kalamity vtedy vyčíslili na 31 miliónov korún.“  

Tento a nasledujúci týždeň sa dostáva k predplatiteľom novembrové vydanie najstaršieho odborného časopisu na Slovensku LES & Letokruhy, ktoré sa na 17-tich stranách venuje 20. výročiu kalamity Alžbeta v rubrikách Téma, Reportáž a Názory a komentáre. „Bola to v tomto storočí zatiaľ najväčšia veterná kalamita s masívnym dopadom na porasty v Tatrách, ale i v iných pohoriach. Pozreli sme sa na pokalamitný vývoj, dali sme priestor praktickým lesníkom aj vedcom.

Prinášame spomienky bývalého riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u aj anketu s ocenenými manažérmi, ktorí osvedčili svoju odbornosť i organizačné schopnosti pri likvidácii následkov kalamity. Hovorí sa, že kríza je výzva, napríklad poučiť sa. A z kalamity je dobré sa poučiť, nikdy nevieme, kedy príde ďalšia,“ napísal v úvodníku šéfredaktor Mgr. Peter Gogola.

O poučnom stretnutí s lesníkmi zo Správy TANAP-u v Tichej doline, ktorá sa od roku 2007 stala synonymom stretu odlišných prístupov k ochrane prírody, som už informoval v TÝŽDŇOVKE na portáli Lesmedium.sk https://www.lesmedium.sk/aktualne/tyzdnovka-prerusene-lesnicke-ticho-o-tichej-doline-20-rokov-po-vetrovej-kalamite-alzbeta 

K užitočnému stretnutiu s lesníckymi odborníkmi sa ešte raz vraciam v komentári v decembrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy nazvanom Kompromisné lesnícke riešenie nielen pre ochranársky bezzásahovú Tichú dolinu, z ktorého dnes vyberám slová vedúceho Ochranného obvodu Tatranská Javorina Ing. Jána Slivinského:

„Vidíme okolo seba staticky narušené lesné porasty. Čiže ak príde ďalšia vetrová kalamita, bude pokračovať scenár pôsobenia podkôrneho hmyzu, chradnutie a úhyn smrečín. Takýto vývoj v kalamitisku trvá dva roky. Niektoré stromy ešte ostávajú spojené s pôdou koreňovým systémom. Lesný porast teda odumiera postupne. Podľa našich skúseností je takýto porast práve dva roky dostatočnou potravinovou bázou pre lykožrútov. Počas tohto obdobia sa namnožia a vyletia do okolitého prostredia.

Ak má drevo z vetrovej kalamity ostať v chránenom území, stačilo by, keby sa na mieste včas asanovalo odkôrnením. Problém by bol vyriešený. Biomasa by v kalamitisku ostala a zároveň by sa tak podarilo ochrániť okolité zdravé porasty. Finančné prostriedky, použité na asanáciu v počiatočnom štádiu by predstavovali iba zlomok toho, aké škody lykožrút spôsobuje znehodnotením drevnej hmoty a aké náklady sú potrebné na spracovanie podkôrnikovej kalamity.“

Námestník riaditeľa Správy TANAP-u Ing. Ivan Šoltys dodal: „Tichá dolina si odjakživa prechádzala pôsobením človeka a najmä prírodných disturbancií. Lesníci nechcú isť proti ochrane Tichej doliny. Snažia sa jej iba pomôcť tým, čo robili aj predtým a čo ocenili samotní ochranári, pretože dosiahli jej vyhlásenie za bezzásahove územie. Práve tým jej ale poškodili. Áno, Tichá dolina sa obnoví aj sama, ale mohol v nej byť obnovený stabilný a odolný les, plnohodnotne plniaci všetky mimoprodukčné funkcie."

Jozef Marko