TÝŽDŇOVKA: Emócie nabok. Iba tak môže zvíťaziť zdravý rozum

Neoficiálny dôvod: Verejné zhromaždenia a tlak odbornej verejnosti prostredníctvom otvorených listov, naliehavých výziev, odborných stanovísk a jednoznačných reakcií na sociálnych sieťach zneistil predkladateľov návrhu natoľko, že si prestali byť istí pôvodne dohodnutou podporou v pléne slovenského parlamentu.

Rozhodujúci stret dvoch diametrálne odlišných prístupov k manažmentu vidieckej krajiny a k ochrane a zhodnocovaniu prírodného bohatstva sa teda na parlamentnej platforme zatiaľ neuskutočnil. A nedošlo k nemu práve preto, že vo verejnom priestore, na námestiach pred úradmi a na sociálnych sieťach, ktoré boli doteraz doménou aktivistov, získal prevahu aktívny prístup k ochrane lesov a k ich trvalo udržateľnému obhospodarovaniu, ako aj k rešpektovaniu vlastníckych práv k lesným pozemkom.

Je zrejmé, že túto prevahu získal vďaka širokej jednoznačnej podpore nielen vlastníkov lesov, odborných lesných hospodárov a lesníkov, ale aj lesných robotníkov, živnostníkov, spracovateľov dreva, poľovníkov, včelárov, farmárov a potravinárov, stavovských organizácií, zamestnávateľských združení a samospráv dotknutých miest a obcí.

Tento týždeň sa ukázalo, že túto vidiecku koalíciu začínajú vnímať a brať vážne aj mainstreamové médiá. Napríklad verejnoprávna RTVS a najsledovanejšia TV Markíza, alebo najčítanejší týždenník PLUS 7 DNÍ dali prolesníckemu prístupu taký mediálny priestor, ktorý bol pre odporcov takzvanej reformy národných parkov doteraz nepredstaviteľný.

Ďalším plusom vidieckej koalície je spôsob komunikácie, pevný a jednotný vo vecnej a odbornej argumentácii, podloženej faktami a skúsenosťami. Prevažuje nad emocionálnymi výlevmi, prázdnymi sľubmi a vykonštruovanými obvineniami, ktorými sa prezentuje najmä šéf envirorezortu, pôsobiaci čoraz nervóznejšie.

Z politických kuloárov presakuje rastúca nervozita celej vládnej štvorkoalície. Dokonca sa začína medzi politikmi hovoriť o zdravom rozume. O tom istom zdravom sedliackom rozume, o ktorom stále hovoria odporcovia poslaneckého návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, ponechania 75 percent výmery deviatich národných parkov v bezzásahovom režime a 10 percent Slovenska na samovývoj v divočine.

Bez ohľadu na aktuálny odklad budú musieť politici a zákonodarcovia rozhodnúť, čo s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. Konečne ale začínajú chápať, že rozhodnú nielen o správe pozemkov v národných parkoch, ale aj - a predovšetkým - o budúcnosti slovenského vidieka. Pri prijatí takéhoto vážneho a ďalekosiahleho rozhodnutia musia ísť emócie nabok. Iba vtedy môže zvíťaziť zdravý rozum.

Jozef Marko