TÝŽDŇOVKA: Ako efektívne využívať lesný majetok? Stačí mať profesionálnu ekonomickú analýzu, analýzu požiadaviek verejnosti a nárokových skupín a analýzu sociálnych priorít...

V závere rozsiahleho dokumentu autori uviedli: „Základná otázka zadania analýzy bola sformulovaná jednoznačne: „Využitie potenciálu obecných lesov – viac chrániť alebo viac hospodáriť“? Na túto otázku bola daná jasná odpoveď. Na základe odborných argumentácií bol prijatý záver, že neexistuje „čierno-biela“, resp. paušálna odpoveď na túto otázku, platná pre všetky obecné a mestské lesy.

Znamená to, že pre celú samosprávu, ktorá spravuje lesný majetok neexistuje jediná odpoveď, teda či viac chrániť, alebo či viac hospodáriť. Existuje však jednoznačné stanovisko expertného tímu, ako by mali mestá a obce postupovať v rozhodovaní, akým spôsobom chcú usmerňovať starostlivosť o svoj lesný majetok. Teda či uprednostnia jeho prísnu ochranu, alebo uprednostnia intenzívne hospodárenie.

Treba tiež podotknúť, že z pohľadu logiky veci a vzhľadom na špecifický charakter lesného majetku neexistuje racionálny dôvod na takéto striktné rozhodovanie. Pre biologický komplex, akým je lesný ekosystém, nie je správne využívať extrémne polarizujúce rozhodnutia. Pre les má svoj význam jeho obhospodarovanie, najmä keď je blízke prírode, ale pre niektoré časti lesných biotopov je dôležitá ich ochrana (v niektorých prípadoch aj prísna ochrana).

Preto je jediným správnym a logickým riešením, aby mestá a obce na základe objektívnych vstupov a reálnych požiadaviek svojich občanov samy rozhodli, či chcú svoj lesný majetok viac chrániť, alebo chcú na svojom lesnom majetku viac hospodáriť, alebo zvolia komplexnejší kombinovaný spôsob využívanie svojho lesného majetku.“

Každá samospráva spravujúca lesný majetok miest či obcí si preto musí podľa autorov analýzy vytvoriť vlastný strategický zámer, aký mix ekonomických, ekologických a sociálnych benefitov od lesa požadujú miestni obyvatelia a podľa toho by mala vybrať a nastaviť model využívania potenciálu obecných lesov.

„Je úplne jednoznačné, že každá samospráva (mesto a obec) spravujúca lesný majetok by mala mať vlastnú stratégiu s názvom Program efektívneho využívania lesného majetku na obdobie dlhšie, ako je jedno volebné obdobie samosprávy (ideálne na 10 - 30 rokov).

Pritom nejde o program starostlivosti o lesy, ale o strategický dokument, ako nakladať s obecným lesným majetkom. Aby takýto dokument mohol byť skutočne relevantný a v praxi použiteľný, mali by mať mestá a obce spracovanú:

• Profesionálnu ekonomickú analýzu hodnoty a efektívneho využívania svojho lesného majetku (od renomovanej spoločnosti).
• Analýzu požiadaviek verejnosti a nárokových skupín na ekologické benefity z lesa a na ekosystémové služby poskytované lesom (na základe dát pochádzajúcich z profesionálnych prieskumov a auditov požiadaviek verejnosti).
• Analýzu sociálnych priorít obcí, resp. miest a možností lesného majetku prispievať k napĺňaniu týchto priorít.

Syntézou obsahu uvedených troch vstupov (analýz) získa miestna samospráva relevantné podklady na vytvorenie strategického dokumentu Program efektívneho využívania lesného majetku,“ dodávajú autori analýzy.

Po prečítaní racionálne vyznievajúcich záverov, odporúčaní a navrhovaných riešení od odborníkov v tejto štúdii mi napadlo niekoľko otázok. Akými analýzami sa riadia politici, zákonodarcovia a štátni úradníci v našej krajine, keď nechávajú na rozrastajúcich sa bezzásahových územiach na desiatkach tisícok hektárov zhniť milióny kubíkov kvalitnej drevnej hmoty?

Prečo vlády u nás dlhodobo systematicky nepodporujú investičnými stimulmi drevospracujúci a nábytkársky priemysel, zhodnocujúci jedinú domácu obnoviteľnú surovinu?

Ako sa budú pozerať na generácie súčasníkov ich potomkovia, ktorí si po spracovaní objektívnych analýz, nezaťažených ideológiou a politickými záujmami položia legitímnu otázku, prečo nechala Slovenská republika začiatkom 21. storočia znehodnotiť obrovské prírodné bohatstvo tejto krajiny v podobe hodnotného dreva?

Domnievam sa, že odpovede na tieto otázky pozná každý, kto dokáže vnímať v súvislostiach problematiku aktívnej ochrany a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, pasívnej ochrany prírody, ťažby, spracovania, zhodnocovania a využívania kvalitného dreva i ochrany a tvorby životného prostredia.

Jozef Marko